A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 18:00 |
So-Ne:
10:00 - 18:00
DOMOV

Predmet mesiaca december 2021 a január 2022 - Portrét evanjelického farára a superintendenta Pavla Jozeffyho (1775 – 1848) a portrét jeho manželky

1. 12. 2021 - 31. 1. 2022
Kurátor/ka výstavy:
Mgr. Angelika Kolár

Dvojica portrétov je dôležitým dokumentom regionálnej histórie a dejín evanjelickej a. v. cirkvi v Gemeri-Malohonte a umelecko-historicky patria ku kvalitným ukážkam portrétnej tvorby polovice 19. storočia. Obrazy sú signované menom Kraudy, na základe čoho predpokladáme, že by mohlo ísť o maliara Józsefa Kraudyho (1806 – 1876), potvrdenie autorstva však bude predmetom ďalšieho výskumu. Diela prešli komplexným reštaurovaním v rokoch 2019 a 2020. Reštaurovanie finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj. Autorkou reštaurátorských prác bola Mgr. Andrea Ševčíková.

Pavol Jozeffy bol významnou osobnosťou evanjelickej cirkvi Gemera-Malohontu. Známy je jeho portrét od Jozefa Božetecha Klemensa, ktorý namaľoval po jeho smrti. Jozeffyho portrét v zbierkach Gemersko-malohontského múzea je o to vzácnejší, že vznikol v roku 1843, ešte počas jeho života a pôsobenia v Tisovci a verejnosť ho doposiaľ nepozná. Pandantom diela je Portrét Jozeffyho manželky z rovnakého roku od toho istého autora. O jej osobe máme doposiaľ málo informácií. Volala sa Eufrozína Zipcerová a Jozeffy sa s ňou oženil po svojom odchode zo Szarvasa. Pre regionálnu históriu je dôležité, že bola krstnou mamou spisovateľa a národného buditeľa Štefana Marka Daxnera (1822 – 1891) z Tisovca.

Portrét evanjelického farára a superintendenta Pavla Jozeffyho (1775 - 1848)
Portrét manželky Pavla Jozeffyho

Pavol Jozeffy (Jozefák) sa narodil v roku 1775 vo Vrbovciach v okrese Senica a vyrastal v roľníckej rodine otca Štefana Jozefákaa matky Barbory, rodenej Vaculovej. Základnú školu navštevoval v rodisku a v rokoch 1788 – 1793 pokračoval v štúdiu na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Po jeho ukončení bol v rokoch 1794 – 1795 domácim učiteľom a vychovávateľom detí kráľovského úradníka Františka Darvaša. Teológiu študoval v Bratislave, Jene, Wittenbergu, Halle a Lipsku. V rokoch 1798 – 1801 bol evanjelickým kaplánom v Szarvasi, súčasne bol profesorom hospodárskych náuk v Hospodárskom inštitúte Samuela Tešedíka. Ani po svojom odchode zo Szarvasa neprerušil priateľské styky so Samuelom Tešedíkom a s členmi jeho ústavu. Oženil sa s bývalou Tešedíkovou chovankyňou. Od roku 1801 pôsobil ako farár v Aszóde, od 1808 v Cinkote a od roku 1820 až do svojej smrti v Tisovci. Popri farárskej službe rozvíjal aj ľudovýchovnú činnosť, venoval sa ovocinárstvu, zavádzal pestovanie nových odrôd plodín a ovocia, rozširoval poznatky racionálneho hospodárenia. Bol iniciátorom založenia peňažného podporného spolku v Tisovci. Propagoval všestranné vzdelávanie ľudu a podnecoval zakladanie nedeľných škôl pre dospelých. Za týmto účelom zaviedol na evanjelických cirkevných školách 6-ročnú školskú dochádzku. V roku 1823 na dištriktuálnom konvente v Kežmarku bol zvolený za superintendenta Potiského dištriktu a túto hodnosť vykonával 25 rokov. Do tejto superintendencie patrili aj Slovákmi obývané mestá a obce na severovýchode dnešného Maďarska. Počas pôsobenia v Tisovci dal postaviť nový kostol a školu. V rokoch 1841 – 1843 na dištriktuálnych a generálnych konventoch evanjelickej cirkvi bojoval proti maďarizačným úsiliam šľachtických a svetských činiteľov na čele s K. Zaiom a L. Kossuthom. V roku 1842 stál na čele posolstva, ktoré evanjelici adresovali panovníkovi do Viedne s úmyslom upozorniť ho na snahy zavedenia maďarčiny do škôl a kostolov (tzv. Prestolný prosbopis). Bol autorom viacerých kázní a pastierskych listov. Zomrel v roku 1848 v Tisovci.

hello world!
Tajomstvá ukryté pod závojom

Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi literárnu tvorivú dielňu pod názvom Tajomstvá ukryté pod závojom. Témou literárnej tvorivej dielne je svadba, svadobný odev a príbehy s nimi spojené. Uskutoční sa 25. augusta 2022 (štvrtok) o 16.00 hod. Určená je rodinám s deťmi od 8 rokov. Vstupné je 2 eurá.

Neodmysliteľnou súčasťou svadby sú šaty. Snahou neviest je vyniknúť, odlíšiť sa. Nevšednosť vzhľadu, výnimočnosť, sviatočnosť – k tomu všetkému vedia svadobné šaty  dopomôcť. Počas tvorivej dielne sa návštevníci zoznámia s príbehmi svadobných šiat vystavených na výstave Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej a zároveň s jednotlivými časťami svadobného odevu v 20. storočí. Mestský svadobný odev budú spoznávať prostredníctvom vystavených svadobných šiat a dedinský na príklade svadobného páru z Veľkého Blhu vystaveného v stálej expozícii múzea.

So svadbou sa spája množstvo obyčajov, ktoré v minulosti odrážali názory, morálku, predstavy i vedomosti danej spoločnosti. Na príklade svadobného páru z Veľkého Blhu zo začiatku 20. storočia sa návštevníci zoznámia s obyčajmi, ktoré predchádzali samotnej svadbe - výber manželského partnera, pytačky a ohlášky.

Tvorivej dielni predchádza lektorský výklad, po ktorom nasledujú úlohy zamerané na rozvoj poznatkov so svadobnou témou. Cieľom tvorivej dielne je ponúknuť rodinám s deťmi priestor pre trávenie voľného času v historických priestoroch múzea a zároveň hravou formou vzdelávať a prezentovať bohatosť kultúrneho dedičstva.

Tajomstvá ukryté pod závojom

Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi literárnu tvorivú dielňu pod názvom Tajomstvá ukryté pod závojom. Témou literárnej tvorivej dielne je svadba, svadobný odev a príbehy s nimi spojené. Uskutoční sa 28. júla 2022 (štvrtok) o 16.00 hod. Určená je rodinám s deťmi od 8 rokov. Vstupné je 2 eurá.

Neodmysliteľnou súčasťou svadby sú šaty. Snahou neviest je vyniknúť, odlíšiť sa. Nevšednosť vzhľadu, výnimočnosť, sviatočnosť – k tomu všetkému vedia svadobné šaty  dopomôcť. Počas tvorivej dielne sa návštevníci zoznámia s príbehmi svadobných šiat vystavených na výstave Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej a zároveň s jednotlivými časťami svadobného odevu v 20. storočí. Mestský svadobný odev budú spoznávať prostredníctvom vystavených svadobných šiat a dedinský na príklade svadobného páru z Veľkého Blhu vystaveného v stálej expozícii múzea.

So svadbou sa spája množstvo obyčajov, ktoré v minulosti odrážali názory, morálku, predstavy i vedomosti danej spoločnosti. Na príklade svadobného páru z Veľkého Blhu zo začiatku 20. storočia sa návštevníci zoznámia s obyčajmi, ktoré predchádzali samotnej svadbe - výber manželského partnera, pytačky a ohlášky.

Tvorivej dielni predchádza lektorský výklad, po ktorom nasledujú úlohy zamerané na rozvoj poznatkov so svadobnou témou. Cieľom tvorivej dielne je ponúknuť rodinám s deťmi priestor pre trávenie voľného času v historických priestoroch múzea a zároveň hravou formou vzdelávať a prezentovať bohatosť kultúrneho dedičstva.

Fotografie z literárnej tvorivej dielne

Predmet mesiaca august 2022 - DREVENÉ PLASTIKY JÁNA GRENČÍKA Z HUSINEJ

V zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea sa z tvorby Jána Grenčíka nachádzajú dve plastiky a trisúsošia pochádzajúce z rokov 1995 – 1996. Plastiky Svätá Mária a Svätý Jozef  stoja samostatne, súsošia Posledná večera, Krížová cestaUkrižovanie Ježiša Krista na Golgote, pozostávajúce z viacerých postáv,sú umiestnené nadrevenom obdĺžnikovom podstavci. Autor pri zhotovovaní drevených plastík pracuje najmä s lipovým a orechovým drevom, pričom postavičky vyrezáva nožíkom. Pri ich tvorbe sa snažil zachytiť všetky detaily, a tak je možné na viacerých vidieť napríklad i prvky dobového či ľudového odevu, zaznamenaný výraz tváre i gestikuláciu jednotlivých postáv.

Okrem toho sa z tvorby J. Grenčíka v zbierkach múzea nachádzajú dva betlehemy. Jeden stojaci na rozmernom obdĺžnikovom podstavci pozostávajúci z päťdesiatich polychrómovaných figúrok, zhotovený v rokoch 1997 – 1999. Druhý betlehem, v pôvodnej farbe dreva, pochádza z roku 2001. Impulzom k tvorbe betlehemov bol papierový betlehem, ktorý dostal rezbár do daru. Ten sa mu zapáčil natoľko, že sa rozhodol vyrezať ho z dreva. Zhotovuje tiež pohyblivé betlehemy.

Ján Grenčík (1945) sa narodil v obci Šoltýska ležiacej v západnej časti Stolických vrchov, v okrese Poltár. Časť detstva prežil v blízkosti uránových baní v Jáchymove, neskôr sa s rodičmi presťahovali do Rimavskej Soboty. V Husinej sa spolu s manželkou usadili začiatkom 80. rokov 20. storočia, pričom krátko na to sa začal venovať tiež rezbárstvu. Vzťah k práci s drevom získal pravdepodobne od svojho prastarého otca, ktorý bol kolárom a zhotovoval drevené kolesá na vozy.

1 2 3 20

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left