A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po/Ne:
zatvorené |
Ut-So:
9:00 - 17:00
DOMOV

Predmet mesiaca december 2021 a január 2022 - Portrét evanjelického farára a superintendenta Pavla Jozeffyho (1775 – 1848) a portrét jeho manželky

1. 12. 2021 - 31. 1. 2022
Kurátor/ka výstavy:
Mgr. Angelika Kolár

Dvojica portrétov je dôležitým dokumentom regionálnej histórie a dejín evanjelickej a. v. cirkvi v Gemeri-Malohonte a umelecko-historicky patria ku kvalitným ukážkam portrétnej tvorby polovice 19. storočia. Obrazy sú signované menom Kraudy, na základe čoho predpokladáme, že by mohlo ísť o maliara Józsefa Kraudyho (1806 – 1876), potvrdenie autorstva však bude predmetom ďalšieho výskumu. Diela prešli komplexným reštaurovaním v rokoch 2019 a 2020. Reštaurovanie finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj. Autorkou reštaurátorských prác bola Mgr. Andrea Ševčíková.

Pavol Jozeffy bol významnou osobnosťou evanjelickej cirkvi Gemera-Malohontu. Známy je jeho portrét od Jozefa Božetecha Klemensa, ktorý namaľoval po jeho smrti. Jozeffyho portrét v zbierkach Gemersko-malohontského múzea je o to vzácnejší, že vznikol v roku 1843, ešte počas jeho života a pôsobenia v Tisovci a verejnosť ho doposiaľ nepozná. Pandantom diela je Portrét Jozeffyho manželky z rovnakého roku od toho istého autora. O jej osobe máme doposiaľ málo informácií. Volala sa Eufrozína Zipcerová a Jozeffy sa s ňou oženil po svojom odchode zo Szarvasa. Pre regionálnu históriu je dôležité, že bola krstnou mamou spisovateľa a národného buditeľa Štefana Marka Daxnera (1822 – 1891) z Tisovca.

Portrét evanjelického farára a superintendenta Pavla Jozeffyho (1775 - 1848)
Portrét manželky Pavla Jozeffyho

Pavol Jozeffy (Jozefák) sa narodil v roku 1775 vo Vrbovciach v okrese Senica a vyrastal v roľníckej rodine otca Štefana Jozefákaa matky Barbory, rodenej Vaculovej. Základnú školu navštevoval v rodisku a v rokoch 1788 – 1793 pokračoval v štúdiu na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Po jeho ukončení bol v rokoch 1794 – 1795 domácim učiteľom a vychovávateľom detí kráľovského úradníka Františka Darvaša. Teológiu študoval v Bratislave, Jene, Wittenbergu, Halle a Lipsku. V rokoch 1798 – 1801 bol evanjelickým kaplánom v Szarvasi, súčasne bol profesorom hospodárskych náuk v Hospodárskom inštitúte Samuela Tešedíka. Ani po svojom odchode zo Szarvasa neprerušil priateľské styky so Samuelom Tešedíkom a s členmi jeho ústavu. Oženil sa s bývalou Tešedíkovou chovankyňou. Od roku 1801 pôsobil ako farár v Aszóde, od 1808 v Cinkote a od roku 1820 až do svojej smrti v Tisovci. Popri farárskej službe rozvíjal aj ľudovýchovnú činnosť, venoval sa ovocinárstvu, zavádzal pestovanie nových odrôd plodín a ovocia, rozširoval poznatky racionálneho hospodárenia. Bol iniciátorom založenia peňažného podporného spolku v Tisovci. Propagoval všestranné vzdelávanie ľudu a podnecoval zakladanie nedeľných škôl pre dospelých. Za týmto účelom zaviedol na evanjelických cirkevných školách 6-ročnú školskú dochádzku. V roku 1823 na dištriktuálnom konvente v Kežmarku bol zvolený za superintendenta Potiského dištriktu a túto hodnosť vykonával 25 rokov. Do tejto superintendencie patrili aj Slovákmi obývané mestá a obce na severovýchode dnešného Maďarska. Počas pôsobenia v Tisovci dal postaviť nový kostol a školu. V rokoch 1841 – 1843 na dištriktuálnych a generálnych konventoch evanjelickej cirkvi bojoval proti maďarizačným úsiliam šľachtických a svetských činiteľov na čele s K. Zaiom a L. Kossuthom. V roku 1842 stál na čele posolstva, ktoré evanjelici adresovali panovníkovi do Viedne s úmyslom upozorniť ho na snahy zavedenia maďarčiny do škôl a kostolov (tzv. Prestolný prosbopis). Bol autorom viacerých kázní a pastierskych listov. Zomrel v roku 1848 v Tisovci.

hello world!
Prezentácia filmov - Kornélia Wirtschafterová a Nora Guttmannová

9. februára 2023 (streda) o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční prezentácia filmov Kornélia Wirtschafterová, Nora Guttmannová, v ktorých sú udalosti 2. svetovej vojny zachytené prostredníctvom spomienok priamych účastníčok. Podujatie je realizované v spolupráci so Slovenským národným múzeom - Múzeom židovskej kultúry - Múzeom holokaustu v Seredi, réžia: Radoslav Dubravský, producent: Martin Korčok. Vstupné je 2 eurá.

Kornélia Wirtschafterová je členkou Židovskej náboženskej obce v Rimavskej Sobote. Od júna 1944 do mája 1945 bola v troch koncentračných táboroch – Auschwitz, Bergen-Belsen a Terezín. V Terezíne boli nazhromaždené vo veľkom množstve knihy, ktoré boli v Nemecku zakázané, Kornélia Wirtschafterová z týchto kníh zobrala tri, pričom dve z nich v roku 2009 venovala Gemersko-malohontskému múzeu. Z 2 000 Židov z Rimavskej Soboty, odvlečených počas 2. svetovej vojny do koncentračných táborov, sa vrátilo iba 100.

Nora Guttmannová je členkou Židovskej náboženskej obce v Trenčíne. Počas 2. svetovej vojny bola väčšina židovského obyvateľstva v Trenčíne deportovaná, niektorým sa podarilo utiecť k partizánom. Po skončení vojny sa do Trenčína vrátilo asi 350 preživších. Nora Guttmannová získala v roku 2021 Pamätnú medailu k 75. výročiu SNP a ukončeniu 2. svetovej vojny ako účastníčka národného boja za oslobodenie z okolia Trenčína.

Z denníka biológa

26. januára 2023 (štvrtok) o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční podujatie Z DENNÍKA BIOLÓGA, ktoré sa viaže k výstave Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea. Komentovaná prehliadka výstavy bude zameraná na prírodovedný výskum a akvizíciu s akcentom na Rimavskú kotlinu, Bodviansku pahorkatinu a Národný park Muránska planina. Výstavou sprevádza biologička múzea RNDr. Monika Gálffyová. Vstupné je 2 eurá.

Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea sú aj prírodovedné zbierky. Počiatky prírodovedného zbierkového fondu súvisia so zberateľskou činnosťou na pôde Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote. Jeho zbierky niesli od svojho vzniku v roku 1853 názov múzeum a jeho dlhoročným správcom bol János Fábry, zakladateľ a prvý riaditeľ dnešného Gemersko-malohontského múzea.

Prvé prírodovedné zbierkové predmety sa dostali do múzea až v 30. rokoch minulého storočia. Boli to dary dermoplastických preparátov niektorých vtákov žijúcich na území Gemera, poľovnícke trofeje a niekoľko malých zbierok minerálov a nerastov. Od tohto obdobia sa prírodovedný fond postupne rozširoval.

Počas prehliadky výstavy Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea, venovanej 140. výročiu založenia múzea, sa návštevnícka verejnosť zoznámi nielen s novými prírastkami, ale aj s prácou biológa. Práca biológa v múzeu nie je len o príprave nových výstav. Jej neoddeliteľnou súčasťou je aj výskum prírody Gemera-Malohontu, na základe ktorého sa pripravujú mnohé nové výstavy. Je to hlavne výskum stavovcov, prevažne vtákov, ich rozšírenia, druhového zloženia, správania a ďalších aspektov ich života. Okrem výstav je nemenej dôležitým výstupom výskumu aj zber nových zbierok - prírodnín a ich spracovanie. Nové zbierky však pribúdajú do múzea aj nezištným darovaním od mnohých zberateľov.

Monika Gálffyová, kurátorka prírodovedného zbierkového fondu, predstaví aktuálne prírodovedné výskumy, ako prebiehajú a čo počas nich zistila. Zároveň predstaví aj nové zbierkové predmety získané v poslednom desaťročí, akým spôsobom boli získané a čo sa s nimi deje po zaradení do zbierkového fondu múzea.      

Fotografie z podujatia

Predmet mesiaca február 2023 - Laténska keramika

Znalosť produkcie keramických nádob je v priestore Karpatskej kotliny známa od neolitu (mladšej doby kamennej). Z mäkkej a poddanej hliny dokázal neolitický človek vyrobiť pomocou svojich rúk a ohňa všestranne použiteľné keramické nádoby. Keramické nádoby (hrnce, amfory, krčiažky a pod.) boli v období praveku formované a tvarované voľne v rukách.

K zmene technológie produkcie keramiky dochádza až v dobe laténskej (v mladšej doba železnej). V archeologickej terminológií predstavuje vrcholnú etapu pravekého vývoja spoločnosti odohrávajúcu sa v období zhruba od 5. storočia pred Kristom až po prelom letopočtov. Nazvaná je podľa náleziska La Téne na brehu Neuchatelského jazera vo Švajčiarsku. Nositeľmi materiálnej kultúry v dobe laténskej boli Kelti. 

Na území historickej župy Gemer-Malohont sa v období 3. – 2. storočia pred Kristom prvýkrát objavuje keramika zhotovovaná (vytáčaná) na nožnom hrnčiarskom kruhu.

Laténska keramika, predstavuje hrnčinu, ktorá bola severne od Álp vôbec prvýkrát zhotovovaná na nožnom hrnčiarskom kruhu. Technológia vytáčania nádob na nožnom hrnčiarskom kruhu bola závislá od vynájdenia rýchlo rotujúceho nožného hrnčiarskeho kruhu. Kruh otáčajúci sa rýchlo okolo svojej osi sa objavuje prvý krát v 4. tisícročí pred Kristom v Babylone, ktorý je pravdepodobne aj jeho kolískou. Z Babylonu prenikol okolo roku 3000 pred Kristom do Egypta, odkiaľ pochádza aj jeho najstaršie zobrazenie a do Indie, odkiaľ sa dostáva do Malej Ázie, na Krétu a do Grécka, odkiaľ prenikol do Európy. V Európe ho začali používať Kelti, neskôr Rimania a čiastočne sa používal ešte aj v období sťahovania národov, po tomto období nožný kruh upadol do zabudnutia. Nožný hrnčiarsky kruh sa v priestore strednej Európy znovu objavuje až na rozhraní 14. a 15. storočia.

Vystavená laténska keramika pochádza z 3. až 2. storočia pred Kristom a objavená bola na žiarovom pohrebisku v Drni. Pohrebisko v Drni sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie keltské pohrebiská v Karpatskej kotline, na ktorom boli žiarovým spôsobom pochovaní aj vrcholní predstavitelia keltskej spoločnosti. Ďalšie významné osídlenie v dobe laténskej je známe z obce Včelince, kde boli okrem iného objavené zvyšky keltskej hrnčiarskej pece s keramickými nálezmi.

1 2 3 27

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left