A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 18:00 |
So-Ne:
10:00 - 18:00
DOMOV

Predmet mesiaca december 2021 a január 2022 - Portrét evanjelického farára a superintendenta Pavla Jozeffyho (1775 – 1848) a portrét jeho manželky

1. 12. 2021 - 31. 1. 2022
Kurátor/ka výstavy:
Mgr. Angelika Kolár

Dvojica portrétov je dôležitým dokumentom regionálnej histórie a dejín evanjelickej a. v. cirkvi v Gemeri-Malohonte a umelecko-historicky patria ku kvalitným ukážkam portrétnej tvorby polovice 19. storočia. Obrazy sú signované menom Kraudy, na základe čoho predpokladáme, že by mohlo ísť o maliara Józsefa Kraudyho (1806 – 1876), potvrdenie autorstva však bude predmetom ďalšieho výskumu. Diela prešli komplexným reštaurovaním v rokoch 2019 a 2020. Reštaurovanie finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj. Autorkou reštaurátorských prác bola Mgr. Andrea Ševčíková.

Pavol Jozeffy bol významnou osobnosťou evanjelickej cirkvi Gemera-Malohontu. Známy je jeho portrét od Jozefa Božetecha Klemensa, ktorý namaľoval po jeho smrti. Jozeffyho portrét v zbierkach Gemersko-malohontského múzea je o to vzácnejší, že vznikol v roku 1843, ešte počas jeho života a pôsobenia v Tisovci a verejnosť ho doposiaľ nepozná. Pandantom diela je Portrét Jozeffyho manželky z rovnakého roku od toho istého autora. O jej osobe máme doposiaľ málo informácií. Volala sa Eufrozína Zipcerová a Jozeffy sa s ňou oženil po svojom odchode zo Szarvasa. Pre regionálnu históriu je dôležité, že bola krstnou mamou spisovateľa a národného buditeľa Štefana Marka Daxnera (1822 – 1891) z Tisovca.

Portrét evanjelického farára a superintendenta Pavla Jozeffyho (1775 - 1848)
Portrét manželky Pavla Jozeffyho

Pavol Jozeffy (Jozefák) sa narodil v roku 1775 vo Vrbovciach v okrese Senica a vyrastal v roľníckej rodine otca Štefana Jozefákaa matky Barbory, rodenej Vaculovej. Základnú školu navštevoval v rodisku a v rokoch 1788 – 1793 pokračoval v štúdiu na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Po jeho ukončení bol v rokoch 1794 – 1795 domácim učiteľom a vychovávateľom detí kráľovského úradníka Františka Darvaša. Teológiu študoval v Bratislave, Jene, Wittenbergu, Halle a Lipsku. V rokoch 1798 – 1801 bol evanjelickým kaplánom v Szarvasi, súčasne bol profesorom hospodárskych náuk v Hospodárskom inštitúte Samuela Tešedíka. Ani po svojom odchode zo Szarvasa neprerušil priateľské styky so Samuelom Tešedíkom a s členmi jeho ústavu. Oženil sa s bývalou Tešedíkovou chovankyňou. Od roku 1801 pôsobil ako farár v Aszóde, od 1808 v Cinkote a od roku 1820 až do svojej smrti v Tisovci. Popri farárskej službe rozvíjal aj ľudovýchovnú činnosť, venoval sa ovocinárstvu, zavádzal pestovanie nových odrôd plodín a ovocia, rozširoval poznatky racionálneho hospodárenia. Bol iniciátorom založenia peňažného podporného spolku v Tisovci. Propagoval všestranné vzdelávanie ľudu a podnecoval zakladanie nedeľných škôl pre dospelých. Za týmto účelom zaviedol na evanjelických cirkevných školách 6-ročnú školskú dochádzku. V roku 1823 na dištriktuálnom konvente v Kežmarku bol zvolený za superintendenta Potiského dištriktu a túto hodnosť vykonával 25 rokov. Do tejto superintendencie patrili aj Slovákmi obývané mestá a obce na severovýchode dnešného Maďarska. Počas pôsobenia v Tisovci dal postaviť nový kostol a školu. V rokoch 1841 – 1843 na dištriktuálnych a generálnych konventoch evanjelickej cirkvi bojoval proti maďarizačným úsiliam šľachtických a svetských činiteľov na čele s K. Zaiom a L. Kossuthom. V roku 1842 stál na čele posolstva, ktoré evanjelici adresovali panovníkovi do Viedne s úmyslom upozorniť ho na snahy zavedenia maďarčiny do škôl a kostolov (tzv. Prestolný prosbopis). Bol autorom viacerých kázní a pastierskych listov. Zomrel v roku 1848 v Tisovci.

hello world!
Predmet mesiaca júl 2022 - Dámska šnurovačka z roku 1770

Dámska šnurovačka, vystužená kosticami zo zbierok Gemersko-malohontského múzea pochádza z obdobia neskorého rokoka (1780-1795). Tento módny kus od neznámeho výrobcu zo svetlomodrého brokátu s kvetinovým vyšívaním sa nosil ako vonkajšia súčasť vrchného odevu meštianskych šiat. Pochádza z roku 1770 a do múzea sa dostala darom od Antónií Sztrelko pravdepodobne medzi prvými zbierkami počas riaditeľstva Fábryho.

Vráťme sa troška do histórie módy! Francúzska meštianska revolúcia v roku 1789 výrazne ovplyvnila dámske odievanie na prahu 19. storočia. Vyššie spoločenské triedy, ktoré sympatizovali s vládnucim meštianstvom, dávali odievaním najavo rešpekt ich moci.

Angličania sa už od polovice 18. storočia v odievaní osamostatnili, napriek tomu, že na dvorné slávnosti si obliekli GRANDETOILLET, v každodennom živote si osvojili pohodlnejšie oblečenie. Ženy nosili menej natupírovaný účes a obliekli sa do nariasených mušelínových alebo batistových košeľových šiat, ktoré v páse ozdobili opaskom.

V 80. rokoch 18. storočia vtrhla anglická móda aj do Paríža, samozrejme v komplikovanejšom, „francúzskejšom“ štýle. Ženy si zvolili namiesto hodvábu jednoduchšiu látku: batist, bavlnu, plátno, kartón. V móde sú pásikavé textílie, bez ozdoby a mašličiek, nanajvýš si pripnú na golier kvet. Farby sú tmavšie, najpopulárnejšie sú tabakovo hnedá a zeleno-fialovo hnedá. Farba vlasov je tmavá blond, alebo sivá, ženy nosia vlasy menej natupírované, skôr uprednostňujú jemné vlnky, na hlave nosia obrovské, bohato zdobené klobúky.

Do módy prichádza aj FICHU (fišu) - jemná mušelínová šatka okolo krku a pliec, zakrývajúca hlboký výstrih šiat. Driek je stále veľmi úzky, volán nie je vystužený, ale okrúhly. Bočné obručné spodné sukne - PANIER - sa nosili už len pod večerné toalety. Sukňa je vpredu hladká, vzadu husto nariasaná s vlečkou, namiesto paniera sa používa už len vankúšik na zväčšenie zadku, tzv. CUL DE PARIS, sukňa je vystužená množstvom spodničiek.

Ženám sa takisto zapáčil pánsky RIDINGCOAT, ktorý pomenujú po francúzsky na REDINGOT. Ide o dlhý, po driek úzky kabát s veľkými goliermi a gombíkmi, ktoré nepretržite sprevádzajú celú meštiansku módu 19. storočia, ale v móde sú naďalej aj krátke kabátiky, nazývané CARACO.

1 2 3 19

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left