A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 17:00 |
So-Ne:
13:00 - 17:00
DOMOV

Predmet mesiaca február: Sluka hôrna (Scolopax rusticola)

1. 2. 2021- 28. 2. 2021
Kurátor/ka výstavy:
RNDr. Monika Gálffyová

Sluka hôrna (Scolopax rusticola), známa aj ako sluka lesná, patrí do radu bahniakov. Je veľká približne ako holub, má však nápadne dlhý zobák. Je sfarbená nenápadne hnedo, tzv. krypticky – jej sfarbenie pripomína farbu opadaných listov a je tak veľmi dobre maskovaná pred predátormi, či už pri hniezdení, alebo zbere potravy.

V roku 2020 obohatila prírodovedný zbierkový fond múzea vďaka daru Ing. Maroš Detka. Tento jedinec uhynul v okolí Muránskej Dlhej Lúky v marci roku 1989.

Je rozšírená na väčšine územia Európy a v časti Ázie. Obľubuje listnaté, prípadne zmiešané lesy s hustým podrastom a mäkkou pôdou s čistinkami. Aktívna je hlavne za šera, či už ráno, alebo večer. Jej hlavnou potravou sú dážďovky, larvy hmyzu, slimáky a iné bezstavovce, no občas sa živí aj rastlinnou potravou. Najčastejšie zbiera potravu tak, že citlivý zobák pichne do pôdy a keď zacíti dážďovku, pootvorí špičku zobáka  a tak ju uloví.

Žije veľmi skryto  a nenápadne. Najľahšie ju môžeme pozorovať počas toku, keď samček počas dvorenia samičke preletuje počas stmievania nízko nad porastom a píska a kvorká. Jednej samičke dvorí aj viacero samčekov naraz.

Hniezdo si stavia na zemi, je jednoduché, pripomína jamku. Samička znesie najčastejšie 4 vajíčka. Mláďatá sa liahnu operené páperím a hneď opúšťajú hniezdo, no samička sa o ne naďalej stará a v prípade nebezpečenstva ich dokáže preniesť na určitú vzdialenosť v pazúroch alebo medzi nohami.

Je sťahovavá, prilieta k nám koncom februára a v marci. Patrí medzi poľovnú zver a ešte donedávna bolo tradíciou vítať začiatok novej poľovníckej sezóny a slúk ako prvých poslov jari poľovačkou a olovom. V súčasnosti je lov slúk povolený už len v jesennom období.

hello world!
Predmet mesiaca december - Portrét evanjelického farára a superintendenta Pavla Jozeffyho (1775 – 1848) a portrét jeho manželky

Dvojica portrétov je dôležitým dokumentom regionálnej histórie a dejín evanjelickej a. v. cirkvi v Gemeri-Malohonte a umelecko-historicky patria ku kvalitným ukážkam portrétnej tvorby polovice 19. storočia. Obrazy sú signované menom Kraudy, na základe čoho predpokladáme, že by mohlo ísť o maliara Józsefa Kraudyho (1806 – 1876), potvrdenie autorstva však bude predmetom ďalšieho výskumu. Diela prešli komplexným reštaurovaním v rokoch 2019 a 2020. Reštaurovanie finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj. Autorkou reštaurátorských prác bola Mgr. Andrea Ševčíková.

Pavol Jozeffy bol významnou osobnosťou evanjelickej cirkvi Gemera-Malohontu. Známy je jeho portrét od Jozefa Božetecha Klemensa, ktorý namaľoval po jeho smrti. Jozeffyho portrét v zbierkach Gemersko-malohontského múzea je o to vzácnejší, že vznikol v roku 1843, ešte počas jeho života a pôsobenia v Tisovci a verejnosť ho doposiaľ nepozná. Pandantom diela je Portrét Jozeffyho manželky z rovnakého roku od toho istého autora. O jej osobe máme doposiaľ málo informácií. Volala sa Eufrozína Zipcerová a Jozeffy sa s ňou oženil po svojom odchode zo Szarvasa. Pre regionálnu históriu je dôležité, že bola krstnou mamou spisovateľa a národného buditeľa Štefana Marka Daxnera (1822 – 1891) z Tisovca.

Portrét evanjelického farára a superintendenta Pavla Jozeffyho (1775 - 1848)
Portrét manželky Pavla Jozeffyho

Pavol Jozeffy (Jozefák) sa narodil v roku 1775 vo Vrbovciach v okrese Senica a vyrastal v roľníckej rodine otca Štefana Jozefákaa matky Barbory, rodenej Vaculovej. Základnú školu navštevoval v rodisku a v rokoch 1788 – 1793 pokračoval v štúdiu na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Po jeho ukončení bol v rokoch 1794 – 1795 domácim učiteľom a vychovávateľom detí kráľovského úradníka Františka Darvaša. Teológiu študoval v Bratislave, Jene, Wittenbergu, Halle a Lipsku. V rokoch 1798 – 1801 bol evanjelickým kaplánom v Szarvasi, súčasne bol profesorom hospodárskych náuk v Hospodárskom inštitúte Samuela Tešedíka. Ani po svojom odchode zo Szarvasa neprerušil priateľské styky so Samuelom Tešedíkom a s členmi jeho ústavu. Oženil sa s bývalou Tešedíkovou chovankyňou. Od roku 1801 pôsobil ako farár v Aszóde, od 1808 v Cinkote a od roku 1820 až do svojej smrti v Tisovci. Popri farárskej službe rozvíjal aj ľudovýchovnú činnosť, venoval sa ovocinárstvu, zavádzal pestovanie nových odrôd plodín a ovocia, rozširoval poznatky racionálneho hospodárenia. Bol iniciátorom založenia peňažného podporného spolku v Tisovci. Propagoval všestranné vzdelávanie ľudu a podnecoval zakladanie nedeľných škôl pre dospelých. Za týmto účelom zaviedol na evanjelických cirkevných školách 6-ročnú školskú dochádzku. V roku 1823 na dištriktuálnom konvente v Kežmarku bol zvolený za superintendenta Potiského dištriktu a túto hodnosť vykonával 25 rokov. Do tejto superintendencie patrili aj Slovákmi obývané mestá a obce na severovýchode dnešného Maďarska. Počas pôsobenia v Tisovci dal postaviť nový kostol a školu. V rokoch 1841 – 1843 na dištriktuálnych a generálnych konventoch evanjelickej cirkvi bojoval proti maďarizačným úsiliam šľachtických a svetských činiteľov na čele s K. Zaiom a L. Kossuthom. V roku 1842 stál na čele posolstva, ktoré evanjelici adresovali panovníkovi do Viedne s úmyslom upozorniť ho na snahy zavedenia maďarčiny do škôl a kostolov (tzv. Prestolný prosbopis). Bol autorom viacerých kázní a pastierskych listov. Zomrel v roku 1848 v Tisovci.

Romano dživipen - Rómsky život, XIII. ročník. Výstava so zážitkovým vzdelávaním.

Počiatky výstavy "Romano dživipen – Rómsky život" sú späté s rokom 1996, kedy sa rozhodlo o špecializácii Gemersko-malohontského múzea na hmotnú a duchovnú kultúru Rómov. V rámci danej špecializácie múzeum rozširuje svoj zbierkový fond o predmety dokumentujúce rómske etnikum, realizuje výskumné úlohy a výstavy.

Cieľom výstavy je podporiť rozvoj fantázie a tvorivosti u detí a súčasne prehĺbiť ich záujem o hmotnú a duchovnú kultúru Rómov. Z toho dôvodu je námetom detských kresieb rómska kultúra, život Rómov v minulosti a v súčasnosti, motívy ľudového bývania, kočovania, odievania, vzťah Rómov k hudbe, k remeslám, predstavy o nadprirodzených a rozprávkových bytostiach, teda všetko, čo charakterizuje rómske etnikum.

Tento rok sa do súťaže zapojilo 12 škôl z okresov Rimavská Sobota, Revúca a Poltár, ktoré poslali spolu 83 výkresov. Tie boli rozdelené do dvoch kategórií: I. kategória (1. - 4. ročník) a II. kategória (5. - 9. ročník). Zaslané práce bude hodnotiť odborná porota v zložení: Mgr. Daniela Páneková, ktorá vyučuje výtvarnú výchovu v ZUŠ v Rimavskej Sobote, PhDr. Oľga Bodorová - riaditeľka Gemersko-malohontského múzea, Mgr. Angelika Kolár – historička umenia Gemersko-malohontského múzea, Kristián Nagy – grafik, výtvarník a Mgr. Ľudmila Pulišová – etnografka múzea. V každej kategórii bude udelené prvé, druhé, tretie miesto, prípadne čestné uznanie.

ocenené práce v I. a II. kategórii

Počas XIII. ročníka prehliadky detskej výtvarnej tvorby, sme k názvu výstavy doplnili tiež podtitul Výstava so zážitkovým vzdelávaním, čo súvisí s tým, že jej súčasťou bude tvorivá dielňa pod vedením rómskej výtvarníčky Šarloty Bottovej z Hnúšte, ako aj dotykový kiosk prezentujúci históriu a kultúru Rómov v Gemeri-Malohonte.

9. novembra 2021 o 13.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy "Romano dživipen – Rómsky život, XIII. ročník. Výstava so zážitkovým vzdelávaním“, ktorá je zároveň aj súťažnou prehliadkou detských výtvarných prác žiakov z regiónu Gemer-Malohont.
Vstup na vernisáž výstavy je výlučne pre kompletne zaočkované osoby.

Výstava je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Rimavská Sobota 1271 - 2021

Výstava Rimavská Sobota 1271 - 2021 je sprístupnená pri príležitosti 750. výročia prvej upresňujúcej písomnej zmienky o sídle Rimavská Sobota, ktorá pochádza z roku 1271 a uvádza sa v tvare Rymoa Zumbota (Rimavská Sobota). Najstaršia zachovaná písomná zmienka o sídle Rimavská Sobota pochádza z roku 1268, kedy sa uvádza v tvare Zumbothel (Sobota, Sobotište).

Osady - trhoviská so sobotnými trhmi (Soboty, Sobotištia) začali vznikať v Uhorsku od druhej polovice 11. storočia po tom, ako panovník Belo I. (1060 – 1063) kvôli zvýšeniu počtu veriacich na nedeľných omšiach zakázal nedeľné trhy a presunul trhový deň na sobotu.

Najskôr v 2. polovici 11. storočia tak vznikla na území dnešného mesta osada  pomenovaná podľa dňa v týždni – soboty, kde sa konali trhy – Zumbothel (Sobota, Sobotište).

Prostredníctvom zbierkových predmetov chceme návštevníckej verejnosti predstaviť viac ako 750 rokov existencie Rimavskej Soboty. Výstava je rozdelená do niekoľkých tematických okruhov, v ktorých návštevníkovi predstavíme praveké osídlenie mesta od obdobia neolitu (6. tisícročie pred Kr.), cez dobu bronzovú a železnú, najvýznamnejšie archeologické nálezy z obdobia stredoveku (keramika, kachlice a sklenené nálezy), obdobie tureckých vojen, obdobie protihabsburgských povstaní, cechy a remeslá v meste, ako aj najvýznamnejšie udalosti 20. storočia a k nim viažuce sa zbierkové predmety.  

Dominantou celej výstavy je časová os dlhá 10 m, na ktorej sú prezentované najvýznamnejšie dátumy a udalosti z viac ako 750 ročnej existencie mesta Rimavská Sobota.

Výstava je obohatená o prvky virtuálnej reality. Návštevník výstavy si vychutná virtuálnu prechádzku uličkami Rimavskej Soboty v druhej polovici 18. storočia. Bude obdivovať jednotlivé domy mešťanov a pôvodný gotický kostol sv. Jána Krstiteľa na súčasnom Hlavnom námestí, ako aj jednoduchšie príbytky sedliakov v bočných uličkách. Spozná aj historickú krajinu v okolí mesta Rimavská Sobota.

Digitálna rekonštrukcia je zhotovená na základe historických reálií - veduty s názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote, zhotovenej okolo roku 1771 a reflektuje tak doposiaľ všetky známe historické skutočnosti.

Na výstave sú pomocou QR kódov prezentované aj 3D modely niektorých  vystavených zbierkových predmetov (komorová kachlica, turecká píšťala, prsteň mäsiarskeho cechu a paloš mesta Rimavská Sobota). Po načítaní príslušného QR kódu sa v tablete zjaví 3D model príslušného zbierkového predmetu, ktorý si môže návštevník ľubovoľne otáčať a prezerať z rôznych uhlov a pohľadov.

Autorom prvkov virtuálnej reality prezentovaných na výstave je Mgr. Daniel Bešina, PhD., odborný asistent na Katedre muzeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre.

Fotografie z vernisáže výstavy

1 2 3 10
Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left