A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po/Ne:
zatvorené |
Ut-So:
9:00 - 17:00
DOMOV

Predmet mesiaca jún: Ďalšie zreštaurované staré tlače z knižnice múzea

1. 6. - 30. 6. 2021
Kurátor/ka výstavy:
Mgr. Iveta Krnáčová

Gemersko-malohontské múzeum okrem bohatstva archeologických, etnografických alebo historických zbierok, spravuje aj rozsiahly Historický knižný fond. Ten tvorí 32 854 historických tlačí od 16. do 20. storočia. Rozsiahlosť tohto fondu a obdobia, z ktorých historické knihy a periodiká pochádzajú, kladie mimoriadne nároky na ich starostlivosť a ochranu. Snahou múzea je každoročne postupne reštaurovať poškodené tlače. V roku 2020 získalo Gemersko-malohontské múzeum dotáciu z Fondu na podporu umenia  na realizáciu piatej etapy projektu Reštaurovanie tlačí 17. - 19. storočia. Vďaka tejto podpore bolo zrealizované komplexné odborné reštaurovanie šiestich starých tlačí, ktoré boli vydané v latinskom jazyku.

Prvým je rozsiahle trojzväzkové dielo vybraných rečníckych prejavov významného rímskeho štátnika, rečníka a filozofa Marka Tullia Cicera z druhej polovice 18. storočia. Druhým dielom je Nový Zákon zostavený z pôvodných gréckych textov z roku 1796. Tretím Maďarsko-latinsko-nemecký slovník z roku 1708. Štvrtou tlačou je Nemecká gramatika z roku 1772. Piatym dielom je Inštitút teologickej dogmatiky z roku 1772. Šiestou tlačou je Prehľad teologických polemík Florimonda de Raemonda z roku 1655.

Reštaurovanie realizoval Mgr. Art. Štefan Kocka z Banskej Bystrice, odborník na reštaurovanie historickej knižnej väzby a člen Komory reštaurátorov Slovenska. Okrem zreštaurovaných historických tlačí sú návštevníkom múzea predstavené aj použité pracovné postupy a fotografie stavu pred reštaurovaním.

Zoznam zreštaurovaných tlačí:

1. Prírastkové číslo: 1230 GM. Tullii Ciceronis Orationes Selectae, Opera, et Studio. Christophori Wahl, Societatis Jesu Sacerdotis Interpretatione... Tomulus Primus: Cum Privilegio Facultate Superiorum. Typis Tyrnaviensibus, Anno MDCCLXXV (1775), Tomulus Secundus: Cum Privilegio Facultate Superiorum. Tyrnaviae, Typis Regiae Universitatys Anno MDCCLVI (1756), Tomulus Tertius: Cum Privilegio, Facultate Superiorum. Tyrnaviae, Typis Regiae Universitatis Anno MDCCLXXVI (1776).

2. Prírastkové číslo: 1231 GM. Novvm Testamentvm graece. Textvm ad fidem codicvm versionvm et patrvm recensvit et lectionis varietatem adjecit D. Jo. Jac. Griesbach. Halae Saxonvm Apvd Jo. Jac. Cvrtii Haeredes et Londini Apvd Petr. Elmsly. MDCCLXXXXVI (1796).

3. Prírastkové číslo: 1238 GM. Dictionarium Ungarico-Latino-Germanicum...Proverbia Ungarica cum aequipollentibus Adagiis Latinis... Autore Alberto Molnar, Szenciensi. Noribergae, Sumptibus Martini Endteri. Anno M DCC VIII (1708).

4. Prírastkové číslo: 1383 GM. Grammatica Germanica, ex Gottschedianis Libris Collecta In usum exterarum nationum praecipue Hungarae et Polonae. Viennae Sumptibus Joannis Georgii Weigand, Universitatis Bibliopolae. MDCCLXXII (1772).

5. Prírastkové číslo: 1384 GM. Theologiae dogmaticae institvtio Scholis svis scripsit Ern. Iacobvs Danovivs Liber primvs. Jenae Apvd vidvam Io. Rvd. Croekeri per commissionem  M D CC LXXII (1772).

6. Prírastkové číslo: 1414 GM. Floremundi Raemundi V. Cl, Olim Consiliarii Regis Galliarvm Ex Calviniano Catholici Synopsis Omnium hujus temporis Controversiarum tam inter Lutheranos, Calvinistas quam alios plurimos. Sive Historia Memorabilis... illustrata ex Scriptis R. D. Caspari Vlenbergii Lippiensis. Ex Lutherano Catholici Coloniae ad Sanctam Columbam Pastoris. Accessitnunc. Pars III. sive continvatiode ortv et progress... Anno  M DC LV (1655). Coloniae Agrippinae. Sumptibus Ioannis Antonii Kinchii.

Reštaurovanie tlačí  z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.
Reštaurovanie finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj.
hello world!
Prezentácia filmov - Kornélia Wirtschafterová a Nora Guttmannová

9. februára 2023 (streda) o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční prezentácia filmov Kornélia Wirtschafterová, Nora Guttmannová, v ktorých sú udalosti 2. svetovej vojny zachytené prostredníctvom spomienok priamych účastníčok. Podujatie je realizované v spolupráci so Slovenským národným múzeom - Múzeom židovskej kultúry - Múzeom holokaustu v Seredi, réžia: Radoslav Dubravský, producent: Martin Korčok. Vstupné je 2 eurá.

Kornélia Wirtschafterová je členkou Židovskej náboženskej obce v Rimavskej Sobote. Od júna 1944 do mája 1945 bola v troch koncentračných táboroch – Auschwitz, Bergen-Belsen a Terezín. V Terezíne boli nazhromaždené vo veľkom množstve knihy, ktoré boli v Nemecku zakázané, Kornélia Wirtschafterová z týchto kníh zobrala tri, pričom dve z nich v roku 2009 venovala Gemersko-malohontskému múzeu. Z 2 000 Židov z Rimavskej Soboty, odvlečených počas 2. svetovej vojny do koncentračných táborov, sa vrátilo iba 100.

Nora Guttmannová je členkou Židovskej náboženskej obce v Trenčíne. Počas 2. svetovej vojny bola väčšina židovského obyvateľstva v Trenčíne deportovaná, niektorým sa podarilo utiecť k partizánom. Po skončení vojny sa do Trenčína vrátilo asi 350 preživších. Nora Guttmannová získala v roku 2021 Pamätnú medailu k 75. výročiu SNP a ukončeniu 2. svetovej vojny ako účastníčka národného boja za oslobodenie z okolia Trenčína.

Z denníka biológa

26. januára 2023 (štvrtok) o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční podujatie Z DENNÍKA BIOLÓGA, ktoré sa viaže k výstave Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea. Komentovaná prehliadka výstavy bude zameraná na prírodovedný výskum a akvizíciu s akcentom na Rimavskú kotlinu, Bodviansku pahorkatinu a Národný park Muránska planina. Výstavou sprevádza biologička múzea RNDr. Monika Gálffyová. Vstupné je 2 eurá.

Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea sú aj prírodovedné zbierky. Počiatky prírodovedného zbierkového fondu súvisia so zberateľskou činnosťou na pôde Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote. Jeho zbierky niesli od svojho vzniku v roku 1853 názov múzeum a jeho dlhoročným správcom bol János Fábry, zakladateľ a prvý riaditeľ dnešného Gemersko-malohontského múzea.

Prvé prírodovedné zbierkové predmety sa dostali do múzea až v 30. rokoch minulého storočia. Boli to dary dermoplastických preparátov niektorých vtákov žijúcich na území Gemera, poľovnícke trofeje a niekoľko malých zbierok minerálov a nerastov. Od tohto obdobia sa prírodovedný fond postupne rozširoval.

Počas prehliadky výstavy Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea, venovanej 140. výročiu založenia múzea, sa návštevnícka verejnosť zoznámi nielen s novými prírastkami, ale aj s prácou biológa. Práca biológa v múzeu nie je len o príprave nových výstav. Jej neoddeliteľnou súčasťou je aj výskum prírody Gemera-Malohontu, na základe ktorého sa pripravujú mnohé nové výstavy. Je to hlavne výskum stavovcov, prevažne vtákov, ich rozšírenia, druhového zloženia, správania a ďalších aspektov ich života. Okrem výstav je nemenej dôležitým výstupom výskumu aj zber nových zbierok - prírodnín a ich spracovanie. Nové zbierky však pribúdajú do múzea aj nezištným darovaním od mnohých zberateľov.

Monika Gálffyová, kurátorka prírodovedného zbierkového fondu, predstaví aktuálne prírodovedné výskumy, ako prebiehajú a čo počas nich zistila. Zároveň predstaví aj nové zbierkové predmety získané v poslednom desaťročí, akým spôsobom boli získané a čo sa s nimi deje po zaradení do zbierkového fondu múzea.      

Fotografie z podujatia

Predmet mesiaca február 2023 - Laténska keramika

Znalosť produkcie keramických nádob je v priestore Karpatskej kotliny známa od neolitu (mladšej doby kamennej). Z mäkkej a poddanej hliny dokázal neolitický človek vyrobiť pomocou svojich rúk a ohňa všestranne použiteľné keramické nádoby. Keramické nádoby (hrnce, amfory, krčiažky a pod.) boli v období praveku formované a tvarované voľne v rukách.

K zmene technológie produkcie keramiky dochádza až v dobe laténskej (v mladšej doba železnej). V archeologickej terminológií predstavuje vrcholnú etapu pravekého vývoja spoločnosti odohrávajúcu sa v období zhruba od 5. storočia pred Kristom až po prelom letopočtov. Nazvaná je podľa náleziska La Téne na brehu Neuchatelského jazera vo Švajčiarsku. Nositeľmi materiálnej kultúry v dobe laténskej boli Kelti. 

Na území historickej župy Gemer-Malohont sa v období 3. – 2. storočia pred Kristom prvýkrát objavuje keramika zhotovovaná (vytáčaná) na nožnom hrnčiarskom kruhu.

Laténska keramika, predstavuje hrnčinu, ktorá bola severne od Álp vôbec prvýkrát zhotovovaná na nožnom hrnčiarskom kruhu. Technológia vytáčania nádob na nožnom hrnčiarskom kruhu bola závislá od vynájdenia rýchlo rotujúceho nožného hrnčiarskeho kruhu. Kruh otáčajúci sa rýchlo okolo svojej osi sa objavuje prvý krát v 4. tisícročí pred Kristom v Babylone, ktorý je pravdepodobne aj jeho kolískou. Z Babylonu prenikol okolo roku 3000 pred Kristom do Egypta, odkiaľ pochádza aj jeho najstaršie zobrazenie a do Indie, odkiaľ sa dostáva do Malej Ázie, na Krétu a do Grécka, odkiaľ prenikol do Európy. V Európe ho začali používať Kelti, neskôr Rimania a čiastočne sa používal ešte aj v období sťahovania národov, po tomto období nožný kruh upadol do zabudnutia. Nožný hrnčiarsky kruh sa v priestore strednej Európy znovu objavuje až na rozhraní 14. a 15. storočia.

Vystavená laténska keramika pochádza z 3. až 2. storočia pred Kristom a objavená bola na žiarovom pohrebisku v Drni. Pohrebisko v Drni sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie keltské pohrebiská v Karpatskej kotline, na ktorom boli žiarovým spôsobom pochovaní aj vrcholní predstavitelia keltskej spoločnosti. Ďalšie významné osídlenie v dobe laténskej je známe z obce Včelince, kde boli okrem iného objavené zvyšky keltskej hrnčiarskej pece s keramickými nálezmi.

1 2 3 27

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left