A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 18:00 |
So-Ne:
10:00 - 18:00
DOMOV

Predmet mesiaca jún - Rukopisné knihy Pavla Šramka z roku 1799

1. 6. - 30. 6. 2022
Kurátor/ka výstavy:
Mgr. Iveta Krnáčová

V roku 2021 získalo Gemersko-malohontské múzeum dotáciu z Fondu na podporu umenia na realizáciu komplexného odborného reštaurovania historických rukopisných kníh. Zreštaurované boli tri zväzky vzácneho rukopisného diela Pavla Šramka z roku 1799: Slovensko-grécky slovník k Novému Zákonu. Dielo je napísané v česko-slovenčine a jeho originálny názov znie: „Nowého Zákona Slowensko Ržecký Slowář vo němžto wlastnjch gmén, hystorycké a geografické wýpisy, obecných pak, půwodowé, a wyznamenánj, k tomu co k wyrozumenj prawého, swaté knihy teto smyslu, ze Starožitnossti Židowských, Řeckých a křestánských se wyhledáwalo... spolu sebral Pawel Ssramko, Cyrkwe Ew. Klenowské S.[Služby]  B.[Boží] Kazatel“. „Předmluwa ... Psal sem vo Klenowcy dne 1. Zářj Léta Páně 1799“ I. [zväzok] A-H,  II. [zväzok] J-O., III. [zväzok] P-Ss.

Pavel Šramko (1743 - 1831), jazykovedec a evanjelický kňaz v Klenovci, člen Učenej spoločnosti malohontskej, bol významnou osobnosťou Gemera-Malohontu. Vytvoril rozsiahly slovensko-grécky štvorzväzkový slovník k Novému zákonu, ktorý však zostal len v rukopise. V knižnici múzea sú uchované jeho prvé tri zväzky, existencia štvrtého zväzku nie je známa. Prvé tri zväzky sú zaznamenané i v Slovenskom biografickom slovníku (V. zväzok : R-Š. Martin : Matica slovenská, 1992, s. 498).

Autor zostavil jazykovedný slovník s veľkým úsilím a znalosťou súdobej jazykovedy. Dielo napísal podľa pravidiel Doležalovej Slovensko-českej gramatiky z roku 1746. V rozsiahlom vlastnom úvode k slovníku Šramko na 12 stranách podrobne vysvetľuje a zdôvodňuje svoje dielo. Hovorí napríklad, že slovník je tak rozsiahly, pretože všetky potrebné myšlienky nebolo možné vyjadriť menším množstvom slov... „Rozdělil sem ho zagisté na čtyři dily, a každý dil, téměř na sto archú musyl býti tlustý“. Autor taktiež hovorí o plánovanom vydaní 4-zväzkového Slovára a o jeho cene, že keď si ľudia doprajú kúpu klobúka za dukát, o čo dôležitejšie je nedávať ho na prázdnu hlavu... ďalej zdôrazňuje (v prepise do súčasnej slovenčiny): „Vzdelanci sa majú celý život učiť a im toto dielo nebude obšírne, a hlavne je v slovenčine, v nemčine jesto veľa dobrých kníh, ale tie sú nemecké a ty si Slovák, slovenské rýchlejšie prečítaš a podáš ľudu. Ak vyzdvihuješ nemecké knihy, tak vedz, že z nich som čerpal..., a predovšetkým z Nového zákona“.

Pavel Doležal (1700-1778) bol jazykovedec a evanjelický kňaz, autor Slovensko-českej gramatiky: „Grammatica Slavico-Bohemica, Posonii 1746“. V diele kodifikoval slovensko-český, spoločný spisovný jazyk dvoch národov: Slovákov a Čechov. Za základ spisovnej podoby slovenčiny zvolil reč inteligencie v dvoch najzápadnejších slovenských mestách na území Slovenska: Nového Mesta nad Váhom a Skalice. Základom spisovnej podoby češtiny bola biblická čeština.

Zreštaurované rukopisy sú súčasťou historického knižného fondu múzea. Napísané sú na ručnom papieri, viazané v originálnych tuhých celopapierových knižných väzbách s rozmermi 27 x 21 cm. Každý zväzok obsahuje viac ako 700 strán rukopisného textu. Vzácne rukopisné dielo z Gemera-Malohontu bolo zreštaurované za účelom jeho záchrany pre budúce generácie. Komplexné odborné reštaurovanie rukopisných kníh zrealizoval Mgr.art Štefan Kocka, reštaurátor historickej knižnej väzby a papiera, člen Komory reštaurátorov Slovenska. Podrobnú dokumentáciu reštaurátorských prác obsahujú reštaurátorské zámery, ktoré sú prílohou vystavených kníh.

Tri zväzky rukopisného diela Pavla Šramka z roku 1799, stav po reštaurovaní
stav po reštaurovaní
stav po reštaurovaní

Zreštaurované rukopisy budú krátkodobo vystavené v priestoroch múzea v období od 1. do 30 júna 2022. Následne budú uchovávané v historickom knižnom fonde múzea a dostupné k štúdiu v knižnici múzea.

Reštaurovanie rukopisov z verejných zdrojov podporil Fondu na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.

hello world!
Predmet mesiaca júl 2022 - Dámska šnurovačka z roku 1770

Dámska šnurovačka, vystužená kosticami zo zbierok Gemersko-malohontského múzea pochádza z obdobia neskorého rokoka (1780-1795). Tento módny kus od neznámeho výrobcu zo svetlomodrého brokátu s kvetinovým vyšívaním sa nosil ako vonkajšia súčasť vrchného odevu meštianskych šiat. Pochádza z roku 1770 a do múzea sa dostala darom od Antónií Sztrelko pravdepodobne medzi prvými zbierkami počas riaditeľstva Fábryho.

Vráťme sa troška do histórie módy! Francúzska meštianska revolúcia v roku 1789 výrazne ovplyvnila dámske odievanie na prahu 19. storočia. Vyššie spoločenské triedy, ktoré sympatizovali s vládnucim meštianstvom, dávali odievaním najavo rešpekt ich moci.

Angličania sa už od polovice 18. storočia v odievaní osamostatnili, napriek tomu, že na dvorné slávnosti si obliekli GRANDETOILLET, v každodennom živote si osvojili pohodlnejšie oblečenie. Ženy nosili menej natupírovaný účes a obliekli sa do nariasených mušelínových alebo batistových košeľových šiat, ktoré v páse ozdobili opaskom.

V 80. rokoch 18. storočia vtrhla anglická móda aj do Paríža, samozrejme v komplikovanejšom, „francúzskejšom“ štýle. Ženy si zvolili namiesto hodvábu jednoduchšiu látku: batist, bavlnu, plátno, kartón. V móde sú pásikavé textílie, bez ozdoby a mašličiek, nanajvýš si pripnú na golier kvet. Farby sú tmavšie, najpopulárnejšie sú tabakovo hnedá a zeleno-fialovo hnedá. Farba vlasov je tmavá blond, alebo sivá, ženy nosia vlasy menej natupírované, skôr uprednostňujú jemné vlnky, na hlave nosia obrovské, bohato zdobené klobúky.

Do módy prichádza aj FICHU (fišu) - jemná mušelínová šatka okolo krku a pliec, zakrývajúca hlboký výstrih šiat. Driek je stále veľmi úzky, volán nie je vystužený, ale okrúhly. Bočné obručné spodné sukne - PANIER - sa nosili už len pod večerné toalety. Sukňa je vpredu hladká, vzadu husto nariasaná s vlečkou, namiesto paniera sa používa už len vankúšik na zväčšenie zadku, tzv. CUL DE PARIS, sukňa je vystužená množstvom spodničiek.

Ženám sa takisto zapáčil pánsky RIDINGCOAT, ktorý pomenujú po francúzsky na REDINGOT. Ide o dlhý, po driek úzky kabát s veľkými goliermi a gombíkmi, ktoré nepretržite sprevádzajú celú meštiansku módu 19. storočia, ale v móde sú naďalej aj krátke kabátiky, nazývané CARACO.

1 2 3 19

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left