A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 18:00 |
So-Ne:
10:00 - 18:00
DOMOV

Predmet mesiaca jún - Rukopisné knihy Pavla Šramka z roku 1799

1. 6. - 30. 6. 2022
Kurátor/ka výstavy:
Mgr. Iveta Krnáčová

V roku 2021 získalo Gemersko-malohontské múzeum dotáciu z Fondu na podporu umenia na realizáciu komplexného odborného reštaurovania historických rukopisných kníh. Zreštaurované boli tri zväzky vzácneho rukopisného diela Pavla Šramka z roku 1799: Slovensko-grécky slovník k Novému Zákonu. Dielo je napísané v česko-slovenčine a jeho originálny názov znie: „Nowého Zákona Slowensko Ržecký Slowář vo němžto wlastnjch gmén, hystorycké a geografické wýpisy, obecných pak, půwodowé, a wyznamenánj, k tomu co k wyrozumenj prawého, swaté knihy teto smyslu, ze Starožitnossti Židowských, Řeckých a křestánských se wyhledáwalo... spolu sebral Pawel Ssramko, Cyrkwe Ew. Klenowské S.[Služby]  B.[Boží] Kazatel“. „Předmluwa ... Psal sem vo Klenowcy dne 1. Zářj Léta Páně 1799“ I. [zväzok] A-H,  II. [zväzok] J-O., III. [zväzok] P-Ss.

Pavel Šramko (1743 - 1831), jazykovedec a evanjelický kňaz v Klenovci, člen Učenej spoločnosti malohontskej, bol významnou osobnosťou Gemera-Malohontu. Vytvoril rozsiahly slovensko-grécky štvorzväzkový slovník k Novému zákonu, ktorý však zostal len v rukopise. V knižnici múzea sú uchované jeho prvé tri zväzky, existencia štvrtého zväzku nie je známa. Prvé tri zväzky sú zaznamenané i v Slovenskom biografickom slovníku (V. zväzok : R-Š. Martin : Matica slovenská, 1992, s. 498).

Autor zostavil jazykovedný slovník s veľkým úsilím a znalosťou súdobej jazykovedy. Dielo napísal podľa pravidiel Doležalovej Slovensko-českej gramatiky z roku 1746. V rozsiahlom vlastnom úvode k slovníku Šramko na 12 stranách podrobne vysvetľuje a zdôvodňuje svoje dielo. Hovorí napríklad, že slovník je tak rozsiahly, pretože všetky potrebné myšlienky nebolo možné vyjadriť menším množstvom slov... „Rozdělil sem ho zagisté na čtyři dily, a každý dil, téměř na sto archú musyl býti tlustý“. Autor taktiež hovorí o plánovanom vydaní 4-zväzkového Slovára a o jeho cene, že keď si ľudia doprajú kúpu klobúka za dukát, o čo dôležitejšie je nedávať ho na prázdnu hlavu... ďalej zdôrazňuje (v prepise do súčasnej slovenčiny): „Vzdelanci sa majú celý život učiť a im toto dielo nebude obšírne, a hlavne je v slovenčine, v nemčine jesto veľa dobrých kníh, ale tie sú nemecké a ty si Slovák, slovenské rýchlejšie prečítaš a podáš ľudu. Ak vyzdvihuješ nemecké knihy, tak vedz, že z nich som čerpal..., a predovšetkým z Nového zákona“.

Pavel Doležal (1700-1778) bol jazykovedec a evanjelický kňaz, autor Slovensko-českej gramatiky: „Grammatica Slavico-Bohemica, Posonii 1746“. V diele kodifikoval slovensko-český, spoločný spisovný jazyk dvoch národov: Slovákov a Čechov. Za základ spisovnej podoby slovenčiny zvolil reč inteligencie v dvoch najzápadnejších slovenských mestách na území Slovenska: Nového Mesta nad Váhom a Skalice. Základom spisovnej podoby češtiny bola biblická čeština.

Zreštaurované rukopisy sú súčasťou historického knižného fondu múzea. Napísané sú na ručnom papieri, viazané v originálnych tuhých celopapierových knižných väzbách s rozmermi 27 x 21 cm. Každý zväzok obsahuje viac ako 700 strán rukopisného textu. Vzácne rukopisné dielo z Gemera-Malohontu bolo zreštaurované za účelom jeho záchrany pre budúce generácie. Komplexné odborné reštaurovanie rukopisných kníh zrealizoval Mgr.art Štefan Kocka, reštaurátor historickej knižnej väzby a papiera, člen Komory reštaurátorov Slovenska. Podrobnú dokumentáciu reštaurátorských prác obsahujú reštaurátorské zámery, ktoré sú prílohou vystavených kníh.

Tri zväzky rukopisného diela Pavla Šramka z roku 1799, stav po reštaurovaní
stav po reštaurovaní
stav po reštaurovaní

Zreštaurované rukopisy budú krátkodobo vystavené v priestoroch múzea v období od 1. do 30 júna 2022. Následne budú uchovávané v historickom knižnom fonde múzea a dostupné k štúdiu v knižnici múzea.

Reštaurovanie rukopisov z verejných zdrojov podporil Fondu na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.

hello world!
Tajomstvá ukryté pod závojom

Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi literárnu tvorivú dielňu pod názvom Tajomstvá ukryté pod závojom. Témou literárnej tvorivej dielne je svadba, svadobný odev a príbehy s nimi spojené. Uskutoční sa 25. augusta 2022 (štvrtok) o 16.00 hod. Určená je rodinám s deťmi od 8 rokov. Vstupné je 2 eurá.

Neodmysliteľnou súčasťou svadby sú šaty. Snahou neviest je vyniknúť, odlíšiť sa. Nevšednosť vzhľadu, výnimočnosť, sviatočnosť – k tomu všetkému vedia svadobné šaty  dopomôcť. Počas tvorivej dielne sa návštevníci zoznámia s príbehmi svadobných šiat vystavených na výstave Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej a zároveň s jednotlivými časťami svadobného odevu v 20. storočí. Mestský svadobný odev budú spoznávať prostredníctvom vystavených svadobných šiat a dedinský na príklade svadobného páru z Veľkého Blhu vystaveného v stálej expozícii múzea.

So svadbou sa spája množstvo obyčajov, ktoré v minulosti odrážali názory, morálku, predstavy i vedomosti danej spoločnosti. Na príklade svadobného páru z Veľkého Blhu zo začiatku 20. storočia sa návštevníci zoznámia s obyčajmi, ktoré predchádzali samotnej svadbe - výber manželského partnera, pytačky a ohlášky.

Tvorivej dielni predchádza lektorský výklad, po ktorom nasledujú úlohy zamerané na rozvoj poznatkov so svadobnou témou. Cieľom tvorivej dielne je ponúknuť rodinám s deťmi priestor pre trávenie voľného času v historických priestoroch múzea a zároveň hravou formou vzdelávať a prezentovať bohatosť kultúrneho dedičstva.

Tajomstvá ukryté pod závojom

Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi literárnu tvorivú dielňu pod názvom Tajomstvá ukryté pod závojom. Témou literárnej tvorivej dielne je svadba, svadobný odev a príbehy s nimi spojené. Uskutoční sa 28. júla 2022 (štvrtok) o 16.00 hod. Určená je rodinám s deťmi od 8 rokov. Vstupné je 2 eurá.

Neodmysliteľnou súčasťou svadby sú šaty. Snahou neviest je vyniknúť, odlíšiť sa. Nevšednosť vzhľadu, výnimočnosť, sviatočnosť – k tomu všetkému vedia svadobné šaty  dopomôcť. Počas tvorivej dielne sa návštevníci zoznámia s príbehmi svadobných šiat vystavených na výstave Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej a zároveň s jednotlivými časťami svadobného odevu v 20. storočí. Mestský svadobný odev budú spoznávať prostredníctvom vystavených svadobných šiat a dedinský na príklade svadobného páru z Veľkého Blhu vystaveného v stálej expozícii múzea.

So svadbou sa spája množstvo obyčajov, ktoré v minulosti odrážali názory, morálku, predstavy i vedomosti danej spoločnosti. Na príklade svadobného páru z Veľkého Blhu zo začiatku 20. storočia sa návštevníci zoznámia s obyčajmi, ktoré predchádzali samotnej svadbe - výber manželského partnera, pytačky a ohlášky.

Tvorivej dielni predchádza lektorský výklad, po ktorom nasledujú úlohy zamerané na rozvoj poznatkov so svadobnou témou. Cieľom tvorivej dielne je ponúknuť rodinám s deťmi priestor pre trávenie voľného času v historických priestoroch múzea a zároveň hravou formou vzdelávať a prezentovať bohatosť kultúrneho dedičstva.

Fotografie z literárnej tvorivej dielne

Predmet mesiaca august 2022 - DREVENÉ PLASTIKY JÁNA GRENČÍKA Z HUSINEJ

V zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea sa z tvorby Jána Grenčíka nachádzajú dve plastiky a trisúsošia pochádzajúce z rokov 1995 – 1996. Plastiky Svätá Mária a Svätý Jozef  stoja samostatne, súsošia Posledná večera, Krížová cestaUkrižovanie Ježiša Krista na Golgote, pozostávajúce z viacerých postáv,sú umiestnené nadrevenom obdĺžnikovom podstavci. Autor pri zhotovovaní drevených plastík pracuje najmä s lipovým a orechovým drevom, pričom postavičky vyrezáva nožíkom. Pri ich tvorbe sa snažil zachytiť všetky detaily, a tak je možné na viacerých vidieť napríklad i prvky dobového či ľudového odevu, zaznamenaný výraz tváre i gestikuláciu jednotlivých postáv.

Okrem toho sa z tvorby J. Grenčíka v zbierkach múzea nachádzajú dva betlehemy. Jeden stojaci na rozmernom obdĺžnikovom podstavci pozostávajúci z päťdesiatich polychrómovaných figúrok, zhotovený v rokoch 1997 – 1999. Druhý betlehem, v pôvodnej farbe dreva, pochádza z roku 2001. Impulzom k tvorbe betlehemov bol papierový betlehem, ktorý dostal rezbár do daru. Ten sa mu zapáčil natoľko, že sa rozhodol vyrezať ho z dreva. Zhotovuje tiež pohyblivé betlehemy.

Ján Grenčík (1945) sa narodil v obci Šoltýska ležiacej v západnej časti Stolických vrchov, v okrese Poltár. Časť detstva prežil v blízkosti uránových baní v Jáchymove, neskôr sa s rodičmi presťahovali do Rimavskej Soboty. V Husinej sa spolu s manželkou usadili začiatkom 80. rokov 20. storočia, pričom krátko na to sa začal venovať tiež rezbárstvu. Vzťah k práci s drevom získal pravdepodobne od svojho prastarého otca, ktorý bol kolárom a zhotovoval drevené kolesá na vozy.

1 2 3 20

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left