A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 18:00 |
So-Ne:
10:00 - 18:00
DOMOV

Predmet mesiaca máj: Tortová krabica z 19. storočia

1. 5. 2021 - 30. 5. 2021
Kurátor/ka výstavy:
PhDr. Éva Kerényi, PhD.

V župnom centre Gemera-Malohontu v Rimavskej Sobote sa od poslednej štvrtiny 19. storočia začali vyvíjať typické spôsoby spoločenskej zábavy. Objavili sa idylické kaviarne, krčmy a cukrárne. V letných obdobiach pohostinstvá svojimi stolíkmi a stoličkami obsadili väčšinu chodníka. Tieto terasy oplotili zeleňou a slnečníkmi, večer svietili lampy. Návštevníci a hostia, ktorí navštívili Rimavskú Sobotu sa mohli občerstviť v okolitých pohostinstvách.

Obľúbenými reštauráciami, okrem reštaurácie a kaviarne hotela na Hlavnom námestí Három Rózsa (Tri ruže), neskôr premenovanej na Hungária, to boli v 70. a 80. rokoch tiež Gondűző, Zöldfa, Három mókushoz alebo Huszár. Väčšinou boli tieto reštaurácie umiestnené pri niekdajších mestských bránach a navštevovali ich zvyčajne cestujúci, ako aj v meste usadené vojenské oddiely.

V 90. rokoch 19. storočia a na začiatku 20. storočia sa stali obľúbenými pohostinstvami Stolcz (neskôr Tompa), Vadászkürt, Kosiner, Gömör a Korona, väčšina z nich fungovala aj ako hotel. Miestom výskytu viacerých pohostinstiev, okrem Alžbetinho námestia, bola ulica Kossutha a Jánošovská.

Podľa údajov z roku 1912 bolo v Rimavskej Sobote 14 krčiem a 6 pohostinstiev, a to v prevádzke Istvána Gedeho (Tompa), Dezsőa D. Krausza (Gömör), Vilmosa Kosinera (Európa), Ignáca Ródosiho (Hungária), Simona Bokora (Hunyadi) a Salamona Márkusa (Kossuth). Na prelome storočí sa objavili aj mená majiteľov židovského pôvodu - Jakab Jellinek, Frank Menyhért a Ede Gömöri. Jakab Jellinek prevádzkoval mestský záhradný hostinec, Frank Menyhért a Ede Gömöri spravovali hotel Három Rózsa (Tri ruže).

O maškrtné jazýčky našich predkov sa postarali napríklad cukrárne Lajosa Miskolczyho a Danóa Rakottyaiho. S menom posledného sa  spája aj predmet mesiaca. Tortová krabica s priemerom 32 cm je vyrobená zo svetlohnedej lepenky v budapeštianskej továrni Salzer J. Budapest. Pochádza z cukrárne Danóa Rakottyaiho, o čom svedčí aj otlačený nápis na obale krabice. Zbierkový predmet sa dostal do múzea v roku 2018 ako dar od Ľubice Szentesiovej, za čo jej aj touto cestou vyslovujeme poďakovanie.

Tortová krabica je predmetom dokumentujúcim existenciu reštaurácií, pohostinstiev a cukrární v Rimavskej Sobote na prelome 19. a 20. storočia.
hello world!
Tajomstvá ukryté pod závojom

Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi literárnu tvorivú dielňu pod názvom Tajomstvá ukryté pod závojom. Témou literárnej tvorivej dielne je svadba, svadobný odev a príbehy s nimi spojené. Uskutoční sa 25. augusta 2022 (štvrtok) o 16.00 hod. Určená je rodinám s deťmi od 8 rokov. Vstupné je 2 eurá.

Neodmysliteľnou súčasťou svadby sú šaty. Snahou neviest je vyniknúť, odlíšiť sa. Nevšednosť vzhľadu, výnimočnosť, sviatočnosť – k tomu všetkému vedia svadobné šaty  dopomôcť. Počas tvorivej dielne sa návštevníci zoznámia s príbehmi svadobných šiat vystavených na výstave Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej a zároveň s jednotlivými časťami svadobného odevu v 20. storočí. Mestský svadobný odev budú spoznávať prostredníctvom vystavených svadobných šiat a dedinský na príklade svadobného páru z Veľkého Blhu vystaveného v stálej expozícii múzea.

So svadbou sa spája množstvo obyčajov, ktoré v minulosti odrážali názory, morálku, predstavy i vedomosti danej spoločnosti. Na príklade svadobného páru z Veľkého Blhu zo začiatku 20. storočia sa návštevníci zoznámia s obyčajmi, ktoré predchádzali samotnej svadbe - výber manželského partnera, pytačky a ohlášky.

Tvorivej dielni predchádza lektorský výklad, po ktorom nasledujú úlohy zamerané na rozvoj poznatkov so svadobnou témou. Cieľom tvorivej dielne je ponúknuť rodinám s deťmi priestor pre trávenie voľného času v historických priestoroch múzea a zároveň hravou formou vzdelávať a prezentovať bohatosť kultúrneho dedičstva.

Tajomstvá ukryté pod závojom

Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi literárnu tvorivú dielňu pod názvom Tajomstvá ukryté pod závojom. Témou literárnej tvorivej dielne je svadba, svadobný odev a príbehy s nimi spojené. Uskutoční sa 28. júla 2022 (štvrtok) o 16.00 hod. Určená je rodinám s deťmi od 8 rokov. Vstupné je 2 eurá.

Neodmysliteľnou súčasťou svadby sú šaty. Snahou neviest je vyniknúť, odlíšiť sa. Nevšednosť vzhľadu, výnimočnosť, sviatočnosť – k tomu všetkému vedia svadobné šaty  dopomôcť. Počas tvorivej dielne sa návštevníci zoznámia s príbehmi svadobných šiat vystavených na výstave Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej a zároveň s jednotlivými časťami svadobného odevu v 20. storočí. Mestský svadobný odev budú spoznávať prostredníctvom vystavených svadobných šiat a dedinský na príklade svadobného páru z Veľkého Blhu vystaveného v stálej expozícii múzea.

So svadbou sa spája množstvo obyčajov, ktoré v minulosti odrážali názory, morálku, predstavy i vedomosti danej spoločnosti. Na príklade svadobného páru z Veľkého Blhu zo začiatku 20. storočia sa návštevníci zoznámia s obyčajmi, ktoré predchádzali samotnej svadbe - výber manželského partnera, pytačky a ohlášky.

Tvorivej dielni predchádza lektorský výklad, po ktorom nasledujú úlohy zamerané na rozvoj poznatkov so svadobnou témou. Cieľom tvorivej dielne je ponúknuť rodinám s deťmi priestor pre trávenie voľného času v historických priestoroch múzea a zároveň hravou formou vzdelávať a prezentovať bohatosť kultúrneho dedičstva.

Fotografie z literárnej tvorivej dielne

Predmet mesiaca august 2022 - DREVENÉ PLASTIKY JÁNA GRENČÍKA Z HUSINEJ

V zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea sa z tvorby Jána Grenčíka nachádzajú dve plastiky a trisúsošia pochádzajúce z rokov 1995 – 1996. Plastiky Svätá Mária a Svätý Jozef  stoja samostatne, súsošia Posledná večera, Krížová cestaUkrižovanie Ježiša Krista na Golgote, pozostávajúce z viacerých postáv,sú umiestnené nadrevenom obdĺžnikovom podstavci. Autor pri zhotovovaní drevených plastík pracuje najmä s lipovým a orechovým drevom, pričom postavičky vyrezáva nožíkom. Pri ich tvorbe sa snažil zachytiť všetky detaily, a tak je možné na viacerých vidieť napríklad i prvky dobového či ľudového odevu, zaznamenaný výraz tváre i gestikuláciu jednotlivých postáv.

Okrem toho sa z tvorby J. Grenčíka v zbierkach múzea nachádzajú dva betlehemy. Jeden stojaci na rozmernom obdĺžnikovom podstavci pozostávajúci z päťdesiatich polychrómovaných figúrok, zhotovený v rokoch 1997 – 1999. Druhý betlehem, v pôvodnej farbe dreva, pochádza z roku 2001. Impulzom k tvorbe betlehemov bol papierový betlehem, ktorý dostal rezbár do daru. Ten sa mu zapáčil natoľko, že sa rozhodol vyrezať ho z dreva. Zhotovuje tiež pohyblivé betlehemy.

Ján Grenčík (1945) sa narodil v obci Šoltýska ležiacej v západnej časti Stolických vrchov, v okrese Poltár. Časť detstva prežil v blízkosti uránových baní v Jáchymove, neskôr sa s rodičmi presťahovali do Rimavskej Soboty. V Husinej sa spolu s manželkou usadili začiatkom 80. rokov 20. storočia, pričom krátko na to sa začal venovať tiež rezbárstvu. Vzťah k práci s drevom získal pravdepodobne od svojho prastarého otca, ktorý bol kolárom a zhotovoval drevené kolesá na vozy.

1 2 3 20

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left