A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 17:00 |
So-Ne:
13:00 - 17:00
DOMOV

Predmet mesiaca november - Knižné kovania zo zaniknutého kláštora Pavlínov v Slavci – Gombaseku

2. 11. - 30. 11. 2021
Kurátor/ka výstavy:
PhDr. Alexander Botoš

Gemersko-malohontské múzeum v roku 2018 realizovalo v spolupráci s Katedrou archeológie Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti medzinárodný archeologický výskum na zaniknutom kláštore Pavlínov pri obci Slavec, v miestnej časti Gombasek. Kláštor bol založený v roku 1371 a zničený bol v roku 1566.

Počas archeologického výskumu bolo objavených niekoľko významných archeologických nálezov, medzi ktorými si pozornosť zasluhujú drobné železné nálezy – súčasti knižného kovania z obalu neskorostredovekého kódexu - rukopisu, ktoré boli objavené v priestore zaniknutého kláštorného kostola.

Nálezy knižných kovaní nepatria k najbežnejším nálezom objavených počas archeologických výskumov. Najčastejšie sa knižné kovania objavujú predovšetkým počas archeologických výskumov zaniknutých kláštorných objektov a  na hradoch.  

Počas archeologického výskumu bolo objavených šesť bronzových nárožných kovaní z predného a zadného obalu  neskorostredovekého kódexu. Kovania sú štvorcovitého tvaru, v centrálnej časti je vystupujúca puklička, okolo ktorej sú kruhovite usporiadané vpichy. Nárožné kovania sú unikátne zachované.  Zachovali sa totiž aj s fragmentmi drevenej knižnej dosky, ktorá bola potiahnutá kožou a tvorila obal kódexu. Kovania boli ku knižnej  doske pripevnené bronzovými nitmi.

Nárožné kovania sú umiestňované v rohoch knižnej dosky, z dôvodu ochrany knižnej väzby pred mechanickým poškodením. V neskorom stredoveku a v období renesancie boli kovania najčastejšie opatrené vystupujúcimi pukličkami, ktorých úlohou  bolo väzbu knihy pri ležatom uložení vyvyšovať, a chrániť ju tak pred mechanickým poškodením, ako aj pred prípadnou vlhkosťou. Objavené nárožné kovania pochádzajú z obdobia 15. až 16. storočia. 

Počas archeologického výskumu bola objavená aj háčiková spona s prierezovou záchytkou. Chrbát spony je zdobený plasticky vystupujúcim nápisom v gotickej minuskule „maria“.  Spona pochádza z neskorogotického obdobia.

Spony na historických knihách  boli dôležitým a praktickým prvkom  v knižnej väzbe. Masívne tvary knižných blokov museli byť stále stlačené, aby sa knižné dosky pod tlakom listov samočinne neroztvárali. Zároveň chránili knihu pred poškodením z vplyvov ovzdušia (vlhkosť, prach), ako aj pred biologickým poškodením (hmyz, pleseň).   

hello world!
Predmet mesiaca december - Portrét evanjelického farára a superintendenta Pavla Jozeffyho (1775 – 1848) a portrét jeho manželky

Dvojica portrétov je dôležitým dokumentom regionálnej histórie a dejín evanjelickej a. v. cirkvi v Gemeri-Malohonte a umelecko-historicky patria ku kvalitným ukážkam portrétnej tvorby polovice 19. storočia. Obrazy sú signované menom Kraudy, na základe čoho predpokladáme, že by mohlo ísť o maliara Józsefa Kraudyho (1806 – 1876), potvrdenie autorstva však bude predmetom ďalšieho výskumu. Diela prešli komplexným reštaurovaním v rokoch 2019 a 2020. Reštaurovanie finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj. Autorkou reštaurátorských prác bola Mgr. Andrea Ševčíková.

Pavol Jozeffy bol významnou osobnosťou evanjelickej cirkvi Gemera-Malohontu. Známy je jeho portrét od Jozefa Božetecha Klemensa, ktorý namaľoval po jeho smrti. Jozeffyho portrét v zbierkach Gemersko-malohontského múzea je o to vzácnejší, že vznikol v roku 1843, ešte počas jeho života a pôsobenia v Tisovci a verejnosť ho doposiaľ nepozná. Pandantom diela je Portrét Jozeffyho manželky z rovnakého roku od toho istého autora. O jej osobe máme doposiaľ málo informácií. Volala sa Eufrozína Zipcerová a Jozeffy sa s ňou oženil po svojom odchode zo Szarvasa. Pre regionálnu históriu je dôležité, že bola krstnou mamou spisovateľa a národného buditeľa Štefana Marka Daxnera (1822 – 1891) z Tisovca.

Portrét evanjelického farára a superintendenta Pavla Jozeffyho (1775 - 1848)
Portrét manželky Pavla Jozeffyho

Pavol Jozeffy (Jozefák) sa narodil v roku 1775 vo Vrbovciach v okrese Senica a vyrastal v roľníckej rodine otca Štefana Jozefákaa matky Barbory, rodenej Vaculovej. Základnú školu navštevoval v rodisku a v rokoch 1788 – 1793 pokračoval v štúdiu na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Po jeho ukončení bol v rokoch 1794 – 1795 domácim učiteľom a vychovávateľom detí kráľovského úradníka Františka Darvaša. Teológiu študoval v Bratislave, Jene, Wittenbergu, Halle a Lipsku. V rokoch 1798 – 1801 bol evanjelickým kaplánom v Szarvasi, súčasne bol profesorom hospodárskych náuk v Hospodárskom inštitúte Samuela Tešedíka. Ani po svojom odchode zo Szarvasa neprerušil priateľské styky so Samuelom Tešedíkom a s členmi jeho ústavu. Oženil sa s bývalou Tešedíkovou chovankyňou. Od roku 1801 pôsobil ako farár v Aszóde, od 1808 v Cinkote a od roku 1820 až do svojej smrti v Tisovci. Popri farárskej službe rozvíjal aj ľudovýchovnú činnosť, venoval sa ovocinárstvu, zavádzal pestovanie nových odrôd plodín a ovocia, rozširoval poznatky racionálneho hospodárenia. Bol iniciátorom založenia peňažného podporného spolku v Tisovci. Propagoval všestranné vzdelávanie ľudu a podnecoval zakladanie nedeľných škôl pre dospelých. Za týmto účelom zaviedol na evanjelických cirkevných školách 6-ročnú školskú dochádzku. V roku 1823 na dištriktuálnom konvente v Kežmarku bol zvolený za superintendenta Potiského dištriktu a túto hodnosť vykonával 25 rokov. Do tejto superintendencie patrili aj Slovákmi obývané mestá a obce na severovýchode dnešného Maďarska. Počas pôsobenia v Tisovci dal postaviť nový kostol a školu. V rokoch 1841 – 1843 na dištriktuálnych a generálnych konventoch evanjelickej cirkvi bojoval proti maďarizačným úsiliam šľachtických a svetských činiteľov na čele s K. Zaiom a L. Kossuthom. V roku 1842 stál na čele posolstva, ktoré evanjelici adresovali panovníkovi do Viedne s úmyslom upozorniť ho na snahy zavedenia maďarčiny do škôl a kostolov (tzv. Prestolný prosbopis). Bol autorom viacerých kázní a pastierskych listov. Zomrel v roku 1848 v Tisovci.

Romano dživipen - Rómsky život, XIII. ročník. Výstava so zážitkovým vzdelávaním.

Počiatky výstavy "Romano dživipen – Rómsky život" sú späté s rokom 1996, kedy sa rozhodlo o špecializácii Gemersko-malohontského múzea na hmotnú a duchovnú kultúru Rómov. V rámci danej špecializácie múzeum rozširuje svoj zbierkový fond o predmety dokumentujúce rómske etnikum, realizuje výskumné úlohy a výstavy.

Cieľom výstavy je podporiť rozvoj fantázie a tvorivosti u detí a súčasne prehĺbiť ich záujem o hmotnú a duchovnú kultúru Rómov. Z toho dôvodu je námetom detských kresieb rómska kultúra, život Rómov v minulosti a v súčasnosti, motívy ľudového bývania, kočovania, odievania, vzťah Rómov k hudbe, k remeslám, predstavy o nadprirodzených a rozprávkových bytostiach, teda všetko, čo charakterizuje rómske etnikum.

Tento rok sa do súťaže zapojilo 12 škôl z okresov Rimavská Sobota, Revúca a Poltár, ktoré poslali spolu 83 výkresov. Tie boli rozdelené do dvoch kategórií: I. kategória (1. - 4. ročník) a II. kategória (5. - 9. ročník). Zaslané práce bude hodnotiť odborná porota v zložení: Mgr. Daniela Páneková, ktorá vyučuje výtvarnú výchovu v ZUŠ v Rimavskej Sobote, PhDr. Oľga Bodorová - riaditeľka Gemersko-malohontského múzea, Mgr. Angelika Kolár – historička umenia Gemersko-malohontského múzea, Kristián Nagy – grafik, výtvarník a Mgr. Ľudmila Pulišová – etnografka múzea. V každej kategórii bude udelené prvé, druhé, tretie miesto, prípadne čestné uznanie.

ocenené práce v I. a II. kategórii

Počas XIII. ročníka prehliadky detskej výtvarnej tvorby, sme k názvu výstavy doplnili tiež podtitul Výstava so zážitkovým vzdelávaním, čo súvisí s tým, že jej súčasťou bude tvorivá dielňa pod vedením rómskej výtvarníčky Šarloty Bottovej z Hnúšte, ako aj dotykový kiosk prezentujúci históriu a kultúru Rómov v Gemeri-Malohonte.

9. novembra 2021 o 13.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy "Romano dživipen – Rómsky život, XIII. ročník. Výstava so zážitkovým vzdelávaním“, ktorá je zároveň aj súťažnou prehliadkou detských výtvarných prác žiakov z regiónu Gemer-Malohont.
Vstup na vernisáž výstavy je výlučne pre kompletne zaočkované osoby.

Výstava je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Rimavská Sobota 1271 - 2021

Výstava Rimavská Sobota 1271 - 2021 je sprístupnená pri príležitosti 750. výročia prvej upresňujúcej písomnej zmienky o sídle Rimavská Sobota, ktorá pochádza z roku 1271 a uvádza sa v tvare Rymoa Zumbota (Rimavská Sobota). Najstaršia zachovaná písomná zmienka o sídle Rimavská Sobota pochádza z roku 1268, kedy sa uvádza v tvare Zumbothel (Sobota, Sobotište).

Osady - trhoviská so sobotnými trhmi (Soboty, Sobotištia) začali vznikať v Uhorsku od druhej polovice 11. storočia po tom, ako panovník Belo I. (1060 – 1063) kvôli zvýšeniu počtu veriacich na nedeľných omšiach zakázal nedeľné trhy a presunul trhový deň na sobotu.

Najskôr v 2. polovici 11. storočia tak vznikla na území dnešného mesta osada  pomenovaná podľa dňa v týždni – soboty, kde sa konali trhy – Zumbothel (Sobota, Sobotište).

Prostredníctvom zbierkových predmetov chceme návštevníckej verejnosti predstaviť viac ako 750 rokov existencie Rimavskej Soboty. Výstava je rozdelená do niekoľkých tematických okruhov, v ktorých návštevníkovi predstavíme praveké osídlenie mesta od obdobia neolitu (6. tisícročie pred Kr.), cez dobu bronzovú a železnú, najvýznamnejšie archeologické nálezy z obdobia stredoveku (keramika, kachlice a sklenené nálezy), obdobie tureckých vojen, obdobie protihabsburgských povstaní, cechy a remeslá v meste, ako aj najvýznamnejšie udalosti 20. storočia a k nim viažuce sa zbierkové predmety.  

Dominantou celej výstavy je časová os dlhá 10 m, na ktorej sú prezentované najvýznamnejšie dátumy a udalosti z viac ako 750 ročnej existencie mesta Rimavská Sobota.

Výstava je obohatená o prvky virtuálnej reality. Návštevník výstavy si vychutná virtuálnu prechádzku uličkami Rimavskej Soboty v druhej polovici 18. storočia. Bude obdivovať jednotlivé domy mešťanov a pôvodný gotický kostol sv. Jána Krstiteľa na súčasnom Hlavnom námestí, ako aj jednoduchšie príbytky sedliakov v bočných uličkách. Spozná aj historickú krajinu v okolí mesta Rimavská Sobota.

Digitálna rekonštrukcia je zhotovená na základe historických reálií - veduty s názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote, zhotovenej okolo roku 1771 a reflektuje tak doposiaľ všetky známe historické skutočnosti.

Na výstave sú pomocou QR kódov prezentované aj 3D modely niektorých  vystavených zbierkových predmetov (komorová kachlica, turecká píšťala, prsteň mäsiarskeho cechu a paloš mesta Rimavská Sobota). Po načítaní príslušného QR kódu sa v tablete zjaví 3D model príslušného zbierkového predmetu, ktorý si môže návštevník ľubovoľne otáčať a prezerať z rôznych uhlov a pohľadov.

Autorom prvkov virtuálnej reality prezentovaných na výstave je Mgr. Daniel Bešina, PhD., odborný asistent na Katedre muzeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre.

Fotografie z vernisáže výstavy

1 2 3 10
Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left