A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 18:00 |
So-Ne:
10:00 - 18:00
DOMOV

Predmet mesiaca november - Knižné kovania zo zaniknutého kláštora Pavlínov v Slavci – Gombaseku

2. 11. - 30. 11. 2021
Kurátor/ka výstavy:
PhDr. Alexander Botoš

Gemersko-malohontské múzeum v roku 2018 realizovalo v spolupráci s Katedrou archeológie Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti medzinárodný archeologický výskum na zaniknutom kláštore Pavlínov pri obci Slavec, v miestnej časti Gombasek. Kláštor bol založený v roku 1371 a zničený bol v roku 1566.

Počas archeologického výskumu bolo objavených niekoľko významných archeologických nálezov, medzi ktorými si pozornosť zasluhujú drobné železné nálezy – súčasti knižného kovania z obalu neskorostredovekého kódexu - rukopisu, ktoré boli objavené v priestore zaniknutého kláštorného kostola.

Nálezy knižných kovaní nepatria k najbežnejším nálezom objavených počas archeologických výskumov. Najčastejšie sa knižné kovania objavujú predovšetkým počas archeologických výskumov zaniknutých kláštorných objektov a  na hradoch.  

Počas archeologického výskumu bolo objavených šesť bronzových nárožných kovaní z predného a zadného obalu  neskorostredovekého kódexu. Kovania sú štvorcovitého tvaru, v centrálnej časti je vystupujúca puklička, okolo ktorej sú kruhovite usporiadané vpichy. Nárožné kovania sú unikátne zachované.  Zachovali sa totiž aj s fragmentmi drevenej knižnej dosky, ktorá bola potiahnutá kožou a tvorila obal kódexu. Kovania boli ku knižnej  doske pripevnené bronzovými nitmi.

Nárožné kovania sú umiestňované v rohoch knižnej dosky, z dôvodu ochrany knižnej väzby pred mechanickým poškodením. V neskorom stredoveku a v období renesancie boli kovania najčastejšie opatrené vystupujúcimi pukličkami, ktorých úlohou  bolo väzbu knihy pri ležatom uložení vyvyšovať, a chrániť ju tak pred mechanickým poškodením, ako aj pred prípadnou vlhkosťou. Objavené nárožné kovania pochádzajú z obdobia 15. až 16. storočia. 

Počas archeologického výskumu bola objavená aj háčiková spona s prierezovou záchytkou. Chrbát spony je zdobený plasticky vystupujúcim nápisom v gotickej minuskule „maria“.  Spona pochádza z neskorogotického obdobia.

Spony na historických knihách  boli dôležitým a praktickým prvkom  v knižnej väzbe. Masívne tvary knižných blokov museli byť stále stlačené, aby sa knižné dosky pod tlakom listov samočinne neroztvárali. Zároveň chránili knihu pred poškodením z vplyvov ovzdušia (vlhkosť, prach), ako aj pred biologickým poškodením (hmyz, pleseň).   

hello world!
Tajomstvá ukryté pod závojom

Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi literárnu tvorivú dielňu pod názvom Tajomstvá ukryté pod závojom. Témou literárnej tvorivej dielne je svadba, svadobný odev a príbehy s nimi spojené. Uskutoční sa 25. augusta 2022 (štvrtok) o 16.00 hod. Určená je rodinám s deťmi od 8 rokov. Vstupné je 2 eurá.

Neodmysliteľnou súčasťou svadby sú šaty. Snahou neviest je vyniknúť, odlíšiť sa. Nevšednosť vzhľadu, výnimočnosť, sviatočnosť – k tomu všetkému vedia svadobné šaty  dopomôcť. Počas tvorivej dielne sa návštevníci zoznámia s príbehmi svadobných šiat vystavených na výstave Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej a zároveň s jednotlivými časťami svadobného odevu v 20. storočí. Mestský svadobný odev budú spoznávať prostredníctvom vystavených svadobných šiat a dedinský na príklade svadobného páru z Veľkého Blhu vystaveného v stálej expozícii múzea.

So svadbou sa spája množstvo obyčajov, ktoré v minulosti odrážali názory, morálku, predstavy i vedomosti danej spoločnosti. Na príklade svadobného páru z Veľkého Blhu zo začiatku 20. storočia sa návštevníci zoznámia s obyčajmi, ktoré predchádzali samotnej svadbe - výber manželského partnera, pytačky a ohlášky.

Tvorivej dielni predchádza lektorský výklad, po ktorom nasledujú úlohy zamerané na rozvoj poznatkov so svadobnou témou. Cieľom tvorivej dielne je ponúknuť rodinám s deťmi priestor pre trávenie voľného času v historických priestoroch múzea a zároveň hravou formou vzdelávať a prezentovať bohatosť kultúrneho dedičstva.

Tajomstvá ukryté pod závojom

Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi literárnu tvorivú dielňu pod názvom Tajomstvá ukryté pod závojom. Témou literárnej tvorivej dielne je svadba, svadobný odev a príbehy s nimi spojené. Uskutoční sa 28. júla 2022 (štvrtok) o 16.00 hod. Určená je rodinám s deťmi od 8 rokov. Vstupné je 2 eurá.

Neodmysliteľnou súčasťou svadby sú šaty. Snahou neviest je vyniknúť, odlíšiť sa. Nevšednosť vzhľadu, výnimočnosť, sviatočnosť – k tomu všetkému vedia svadobné šaty  dopomôcť. Počas tvorivej dielne sa návštevníci zoznámia s príbehmi svadobných šiat vystavených na výstave Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej a zároveň s jednotlivými časťami svadobného odevu v 20. storočí. Mestský svadobný odev budú spoznávať prostredníctvom vystavených svadobných šiat a dedinský na príklade svadobného páru z Veľkého Blhu vystaveného v stálej expozícii múzea.

So svadbou sa spája množstvo obyčajov, ktoré v minulosti odrážali názory, morálku, predstavy i vedomosti danej spoločnosti. Na príklade svadobného páru z Veľkého Blhu zo začiatku 20. storočia sa návštevníci zoznámia s obyčajmi, ktoré predchádzali samotnej svadbe - výber manželského partnera, pytačky a ohlášky.

Tvorivej dielni predchádza lektorský výklad, po ktorom nasledujú úlohy zamerané na rozvoj poznatkov so svadobnou témou. Cieľom tvorivej dielne je ponúknuť rodinám s deťmi priestor pre trávenie voľného času v historických priestoroch múzea a zároveň hravou formou vzdelávať a prezentovať bohatosť kultúrneho dedičstva.

Fotografie z literárnej tvorivej dielne

Predmet mesiaca august 2022 - DREVENÉ PLASTIKY JÁNA GRENČÍKA Z HUSINEJ

V zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea sa z tvorby Jána Grenčíka nachádzajú dve plastiky a trisúsošia pochádzajúce z rokov 1995 – 1996. Plastiky Svätá Mária a Svätý Jozef  stoja samostatne, súsošia Posledná večera, Krížová cestaUkrižovanie Ježiša Krista na Golgote, pozostávajúce z viacerých postáv,sú umiestnené nadrevenom obdĺžnikovom podstavci. Autor pri zhotovovaní drevených plastík pracuje najmä s lipovým a orechovým drevom, pričom postavičky vyrezáva nožíkom. Pri ich tvorbe sa snažil zachytiť všetky detaily, a tak je možné na viacerých vidieť napríklad i prvky dobového či ľudového odevu, zaznamenaný výraz tváre i gestikuláciu jednotlivých postáv.

Okrem toho sa z tvorby J. Grenčíka v zbierkach múzea nachádzajú dva betlehemy. Jeden stojaci na rozmernom obdĺžnikovom podstavci pozostávajúci z päťdesiatich polychrómovaných figúrok, zhotovený v rokoch 1997 – 1999. Druhý betlehem, v pôvodnej farbe dreva, pochádza z roku 2001. Impulzom k tvorbe betlehemov bol papierový betlehem, ktorý dostal rezbár do daru. Ten sa mu zapáčil natoľko, že sa rozhodol vyrezať ho z dreva. Zhotovuje tiež pohyblivé betlehemy.

Ján Grenčík (1945) sa narodil v obci Šoltýska ležiacej v západnej časti Stolických vrchov, v okrese Poltár. Časť detstva prežil v blízkosti uránových baní v Jáchymove, neskôr sa s rodičmi presťahovali do Rimavskej Soboty. V Husinej sa spolu s manželkou usadili začiatkom 80. rokov 20. storočia, pričom krátko na to sa začal venovať tiež rezbárstvu. Vzťah k práci s drevom získal pravdepodobne od svojho prastarého otca, ktorý bol kolárom a zhotovoval drevené kolesá na vozy.

1 2 3 20

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left