A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po/Ne:
zatvorené |
Ut-So:
9:00 - 17:00
DOMOV

Predmet mesiaca október 2022 - Urny zo žiarového pohrebiska z doby bronzovej objavené na Ulici Š. M. Daxnera 34 - 36 v Rimavskej Sobote

1. 10. - 30. 10. 2022
Kurátor/ka výstavy:
PhDr. Alexander Botoš

V roku 2016 bolo počas výstavby kongresového centra Csillagház (Hviezdny dom) na Ulici Š. M. Daxnera 36 v Rimavskej Sobote objavené žiarové pohrebisko. Archeologický výskum viedla L. Luštíková z Archeologického ústavu SAV. Na mieste dnešného kongresového centra bolo objavených 53 žiarových hrobov.

V roku 2019 bola realizovaná adaptácia meštianskeho domu na Ulici Š. M. Daxnera 34 na cirkevnú základnú školu. V súvislosti s adaptáciou objektu bolo pristavané ďalšie krídlo budovy. Počas výkopových prác pre základy objektu bol vykonaný záchranný archeologický výskum, počas ktorého bolo odkrytých 18 žiarových hrobov.

Rovnako v tom istom roku bola k jestvujúcej budove kongresového centra Csillagház (Ulica Š. M. Daxnera 36) pristavaná krytá terasa. Počas výkopových prác pre základy terasy bol vykonaný záchranný archeologický výskum, počas ktorého bolo odkrytých ďalších 7 žiarových hrobových celkov. Do súčasnosti bolo odkrytých spolu 78 žiarových hrobov (53 v roku 2016 výskumom L. Luštíkovej z AÚ SAV v Nitre a 25 v roku 2019 A. Botošom).

Obsah hrobu bol najčastejšie tvorený urnou (popolnica), ktorú predstavovala najčastejšie amfora s jednoduchou alebo profilovanou miskou. Počet bronzovej industrie objavený v hroboch bol relatívne nízky. Objavené boli fragmenty bronzových náramkov a ihlíc.

Hrobové celky odkryté na Ul. Š. M. Daxnera 34 – 36 môžeme chronologicky zaradiť do najstaršej až staršej fázy pilinskej kultúry.

Rozsah pohrebiska na základe súčasného stavu bádania nie je známy, predpokladáme, že na parcelách Ul. Š. M. Daxnera 34 a 36 bol odkrytý severný až severovýchodný okraj pohrebiska, s tým že ďalšie hrobové celky je možné predpokladať predovšetkým na vnútroblokových parcelách (záhradách) domov orientovaných východným až juhovýchodným smerom od skúmanej plochy.

Na základe doterajších znalostí o nekropolách pilinskej a kyjatickej (Radzovce 1334 hrobov, Tornaľa 226, Kyjatice 192 odkrytých hrobov) kultúry môžeme oprávnene predpokladať, že k tak významnému sídlisku nadregionálneho významu, akým bolo územie mesta Rimavská Sobota v mladšej a neskorej dobe bronzovej, muselo prináležať aj pohrebisko, na ktorom mohli byť uložené kremačné pozostatky niekoľkých stovák až tisícov  mŕtvych.  Je však otázne, čo sa nám z tohto pohrebiska zachovalo až do súčasnosti, nakoľko je situované v husto zastavanej mestskej časti.

hello world!
Nebuď drevo

22. februára 2023 (streda) o 9.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční podujatie „Nebuď drevo“, počas ktorého sa predstaví majster ľudovej umeleckej výroby Pavel Ferdinandy z Revúcej, ktorý porozpráva o výrobe pastierskych palíc, ozembuchov a betlehemských kyjakov. Podujatie je určené školským skupinám i jednotlivcom. Účasť je potrebné nahlásiť vopred, do 20. februára 2023. Stretnutie s Pavlom Ferdinandym sa zopakuje v rovnaký deň  o 10.30 hod. Vstupné je 2 eurá.

Stretnutie s majstrom ľudovej umeleckej výroby Pavlom Ferdinandym je sprievodným podujatím k výstave Drevospracujúce remeslá v Gemeri-Malohonte, ktorá bola sprístupnená v októbri minulého roka. Výstava prezentuje remeslá ako je tesárstvo, debnárstvo, kolárstvo, tokárstvo, stolárstvo, rezbárstvo, či košikárstvo prostredníctvom pracovného náradia i samotných remeselných výrobkov.

Pavel Ferdinandy sa od roku 2004 venuje výrobe úžitkových, dekoratívnych, vychádzkových, poľovníckych a pastierskych palíc. Postupne sa začal zaoberať i tvorbou betlehemských kyjakov a  ozembuchov. Prvé  informácie o spracovávaní dreva a rezbárstve získaval od svojich priateľov, neskôr si vedomosti dopĺňal a rozširoval štúdiom najmä staršej odbornej literatúry. Poznatky o metódach výroby rôznych druhov ľudových umeleckých výrobkov zo samorastov nadobudol konzultáciami s etnografmi a pri návštevách múzeí.

Svoje výrobky Pavel Ferdinandy predstavuje na folklórnych podujatiach v Detve, Myjave, Pribyline a Východnej, ale aj počas rôznych remeselníckych jarmokov, napríklad v Banskej Bystrici, Kežmarku, Leviciach, Nitre, Trnave, či pri rozličných akciách miest a obcí  Slovenska. Z jeho výrobkov sa tešia i zákazníci v Kanade, USA, Japonsku, Nemecku, Francúzku, Kuvajte a v ďalších krajinách. Keďže patrí k spolupracovníkom Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), s jeho výrobkami sa môžete stretnúť aj v ich špecializovaných predajniach. Stali sa tiež súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea, či Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku. V roku 2020 udelilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ústredie ľudovej umeleckej výroby Pavlovi Ferdinandymu za výrobu zdobených palíc čestný titul majster ľudovej umeleckej výroby.

Účasť na podujatí môžete nahlásiť na telefónnom čísle 047/5632741, e-mailom: marekova@gmmuzeum.sk alebo osobne v pokladni múzea.

Prezentácia filmov - Kornélia Wirtschafterová a Nora Guttmannová

9. februára 2023 (streda) o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční prezentácia filmov Kornélia Wirtschafterová, Nora Guttmannová, v ktorých sú udalosti 2. svetovej vojny zachytené prostredníctvom spomienok priamych účastníčok. Podujatie je realizované v spolupráci so Slovenským národným múzeom - Múzeom židovskej kultúry - Múzeom holokaustu v Seredi, réžia: Radoslav Dubravský, producent: Martin Korčok. Vstupné je 2 eurá.

Kornélia Wirtschafterová je členkou Židovskej náboženskej obce v Rimavskej Sobote. Od júna 1944 do mája 1945 bola v troch koncentračných táboroch – Auschwitz, Bergen-Belsen a Terezín. V Terezíne boli nazhromaždené vo veľkom množstve knihy, ktoré boli v Nemecku zakázané, Kornélia Wirtschafterová z týchto kníh zobrala tri, pričom dve z nich v roku 2009 venovala Gemersko-malohontskému múzeu. Z 2 000 Židov z Rimavskej Soboty, odvlečených počas 2. svetovej vojny do koncentračných táborov, sa vrátilo iba 100.

Nora Guttmannová je členkou Židovskej náboženskej obce v Trenčíne. Počas 2. svetovej vojny bola väčšina židovského obyvateľstva v Trenčíne deportovaná, niektorým sa podarilo utiecť k partizánom. Po skončení vojny sa do Trenčína vrátilo asi 350 preživších. Nora Guttmannová získala v roku 2021 Pamätnú medailu k 75. výročiu SNP a ukončeniu 2. svetovej vojny ako účastníčka národného boja za oslobodenie z okolia Trenčína.

Z denníka biológa

26. januára 2023 (štvrtok) o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční podujatie Z DENNÍKA BIOLÓGA, ktoré sa viaže k výstave Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea. Komentovaná prehliadka výstavy bude zameraná na prírodovedný výskum a akvizíciu s akcentom na Rimavskú kotlinu, Bodviansku pahorkatinu a Národný park Muránska planina. Výstavou sprevádza biologička múzea RNDr. Monika Gálffyová. Vstupné je 2 eurá.

Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea sú aj prírodovedné zbierky. Počiatky prírodovedného zbierkového fondu súvisia so zberateľskou činnosťou na pôde Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote. Jeho zbierky niesli od svojho vzniku v roku 1853 názov múzeum a jeho dlhoročným správcom bol János Fábry, zakladateľ a prvý riaditeľ dnešného Gemersko-malohontského múzea.

Prvé prírodovedné zbierkové predmety sa dostali do múzea až v 30. rokoch minulého storočia. Boli to dary dermoplastických preparátov niektorých vtákov žijúcich na území Gemera, poľovnícke trofeje a niekoľko malých zbierok minerálov a nerastov. Od tohto obdobia sa prírodovedný fond postupne rozširoval.

Počas prehliadky výstavy Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea, venovanej 140. výročiu založenia múzea, sa návštevnícka verejnosť zoznámi nielen s novými prírastkami, ale aj s prácou biológa. Práca biológa v múzeu nie je len o príprave nových výstav. Jej neoddeliteľnou súčasťou je aj výskum prírody Gemera-Malohontu, na základe ktorého sa pripravujú mnohé nové výstavy. Je to hlavne výskum stavovcov, prevažne vtákov, ich rozšírenia, druhového zloženia, správania a ďalších aspektov ich života. Okrem výstav je nemenej dôležitým výstupom výskumu aj zber nových zbierok - prírodnín a ich spracovanie. Nové zbierky však pribúdajú do múzea aj nezištným darovaním od mnohých zberateľov.

Monika Gálffyová, kurátorka prírodovedného zbierkového fondu, predstaví aktuálne prírodovedné výskumy, ako prebiehajú a čo počas nich zistila. Zároveň predstaví aj nové zbierkové predmety získané v poslednom desaťročí, akým spôsobom boli získané a čo sa s nimi deje po zaradení do zbierkového fondu múzea.      

Fotografie z podujatia

1 2 3 28

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left