V roku 2016 bolo počas výstavby kongresového centra Csillagház (Hviezdny dom) na Ulici Š. M. Daxnera 36 v Rimavskej Sobote objavené žiarové pohrebisko. Archeologický výskum viedla L. Luštíková z Archeologického ústavu SAV. Na mieste dnešného kongresového centra bolo objavených 53 žiarových hrobov.
V roku 2019 bola realizovaná adaptácia meštianskeho domu na Ulici Š. M. Daxnera 34 na cirkevnú základnú školu. V súvislosti s adaptáciou objektu bolo pristavané ďalšie krídlo budovy. Počas výkopových prác pre základy objektu bol vykonaný záchranný archeologický výskum, počas ktorého bolo odkrytých 18 žiarových hrobov.
Rovnako v tom istom roku bola k jestvujúcej budove kongresového centra Csillagház (Ulica Š. M. Daxnera 36) pristavaná krytá terasa. Počas výkopových prác pre základy terasy bol vykonaný záchranný archeologický výskum, počas ktorého bolo odkrytých ďalších 7 žiarových hrobových celkov. Do súčasnosti bolo odkrytých spolu 78 žiarových hrobov (53 v roku 2016 výskumom L. Luštíkovej z AÚ SAV v Nitre a 25 v roku 2019 A. Botošom).
Obsah hrobu bol najčastejšie tvorený urnou (popolnica), ktorú predstavovala najčastejšie amfora s jednoduchou alebo profilovanou miskou. Počet bronzovej industrie objavený v hroboch bol relatívne nízky. Objavené boli fragmenty bronzových náramkov a ihlíc.
Hrobové celky odkryté na Ul. Š. M. Daxnera 34 – 36 môžeme chronologicky zaradiť do najstaršej až staršej fázy pilinskej kultúry.
Rozsah pohrebiska na základe súčasného stavu bádania nie je známy, predpokladáme, že na parcelách Ul. Š. M. Daxnera 34 a 36 bol odkrytý severný až severovýchodný okraj pohrebiska, s tým že ďalšie hrobové celky je možné predpokladať predovšetkým na vnútroblokových parcelách (záhradách) domov orientovaných východným až juhovýchodným smerom od skúmanej plochy.
Na základe doterajších znalostí o nekropolách pilinskej a kyjatickej (Radzovce 1334 hrobov, Tornaľa 226, Kyjatice 192 odkrytých hrobov) kultúry môžeme oprávnene predpokladať, že k tak významnému sídlisku nadregionálneho významu, akým bolo územie mesta Rimavská Sobota v mladšej a neskorej dobe bronzovej, muselo prináležať aj pohrebisko, na ktorom mohli byť uložené kremačné pozostatky niekoľkých stovák až tisícov mŕtvych. Je však otázne, čo sa nám z tohto pohrebiska zachovalo až do súčasnosti, nakoľko je situované v husto zastavanej mestskej časti.
22. februára 2023 (streda) o 9.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční podujatie „Nebuď drevo“, počas ktorého sa predstaví majster ľudovej umeleckej výroby Pavel Ferdinandy z Revúcej, ktorý porozpráva o výrobe pastierskych palíc, ozembuchov a betlehemských kyjakov. Podujatie je určené školským skupinám i jednotlivcom. Účasť je potrebné nahlásiť vopred, do 20. februára 2023. Stretnutie s Pavlom Ferdinandym sa zopakuje v rovnaký deň o 10.30 hod. Vstupné je 2 eurá.
Stretnutie s majstrom ľudovej umeleckej výroby Pavlom Ferdinandym je sprievodným podujatím k výstave Drevospracujúce remeslá v Gemeri-Malohonte, ktorá bola sprístupnená v októbri minulého roka. Výstava prezentuje remeslá ako je tesárstvo, debnárstvo, kolárstvo, tokárstvo, stolárstvo, rezbárstvo, či košikárstvo prostredníctvom pracovného náradia i samotných remeselných výrobkov.
Pavel Ferdinandy sa od roku 2004 venuje výrobe úžitkových, dekoratívnych, vychádzkových, poľovníckych a pastierskych palíc. Postupne sa začal zaoberať i tvorbou betlehemských kyjakov a ozembuchov. Prvé informácie o spracovávaní dreva a rezbárstve získaval od svojich priateľov, neskôr si vedomosti dopĺňal a rozširoval štúdiom najmä staršej odbornej literatúry. Poznatky o metódach výroby rôznych druhov ľudových umeleckých výrobkov zo samorastov nadobudol konzultáciami s etnografmi a pri návštevách múzeí.
Svoje výrobky Pavel Ferdinandy predstavuje na folklórnych podujatiach v Detve, Myjave, Pribyline a Východnej, ale aj počas rôznych remeselníckych jarmokov, napríklad v Banskej Bystrici, Kežmarku, Leviciach, Nitre, Trnave, či pri rozličných akciách miest a obcí Slovenska. Z jeho výrobkov sa tešia i zákazníci v Kanade, USA, Japonsku, Nemecku, Francúzku, Kuvajte a v ďalších krajinách. Keďže patrí k spolupracovníkom Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), s jeho výrobkami sa môžete stretnúť aj v ich špecializovaných predajniach. Stali sa tiež súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea, či Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku. V roku 2020 udelilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ústredie ľudovej umeleckej výroby Pavlovi Ferdinandymu za výrobu zdobených palíc čestný titul majster ľudovej umeleckej výroby.
Účasť na podujatí môžete nahlásiť na telefónnom čísle 047/5632741, e-mailom: marekova@gmmuzeum.sk alebo osobne v pokladni múzea.