A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po/Ne:
zatvorené |
Ut-So:
9:00 - 17:00
DOMOV

Predmet mesiaca október - Ľudové šperky

1. 10. - 31. 10. 2021
Kurátor/ka výstavy:
Mgr. Ľudmila Pulišová

V tradičnom prostredí Gemera-Malohontu rozoznávame tri typy ľudových šperkov – šperky, ktoré si vyrábali ľudia sami pre svoju vlastnú potrebu, šperky zhotovované špecializovanými remeselníkmi a bižutériu, teda ozdoby hromadne vyrábané továrensky z lacného materiálu. Ľudové šperky sa zhotovovali prevažne odlievaním, menej tepaním, pričom sa pri ich výrobe najviac používala mosadz, meď a olovo.

Pomerne rozšíreným šperkom v ľudovom prostredí boli prstene. Nosili ich muži aj ženy, ktorí si ich kupovali v obchodoch, na jarmokoch, na púťach, no prsteň bol i symbolom a darom lásky. Snubné prstene posvätené kňazom pri sobáši sa stávali posvätnou vecou.  Z toho dôvodu ich ľudia v minulosti nenosili, ale si ich odkladali na pamiatku. Na prelome 19. a 20. storočia boli veľmi rozšírené lacné prstene z tenkého mosadzného plechu so skleneným očkom, za ktoré handrári často vykupovali starý textil.

Obyvatelia miest, najmä remeselníci, zvyčajne nosievali pečatné prstene, na ktorých mali vyryté znaky svojho zamestnania, napríklad mäsiari dobytčiu hlavu, obuvníci topánku...

Ako ozdoba sa v ľudovom prostredí využívali tiež ružence – pátričky. Neboli určené len na modlenie, ale okrúcali sa i okolo hrdla, rúk, prípadne vešali na pás.

Na spínanie mužských košelí sa používali ozdobné spony. V severných častiach Gemera – Malohontu ich začiatkom 20. storočia chlapi nosili na stužke, ktorou si košeľu zaväzovali.

Špecifický typ praciek nosili chlapi v okolí Hnúšte. Boli pomerne veľké, obdĺžnikového tvaru, zdobené razením a rytím. Dané pracky sa nosili na opaskoch, prípadne na remeňoch kožených káps. Ešte na prelome 19. a 20. storočia ich zhotovovali výrobcovia v Klenovci a Kokave nad Rimavicou.

Častým doplnkom ľudového odevu boli strieborné, prípadne cínové gombíky. Zvyčajne bývali umiestnené pozdĺž okraja odevnej súčiastky, pričom sa zapínal len jeden. Obľúbené boli tiež strieborné dvojdielne spony, ktorými sa zapínali najmä ženské živôtiky.

hello world!
Nebuď drevo

22. februára 2023 (streda) o 9.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční podujatie „Nebuď drevo“, počas ktorého sa predstaví majster ľudovej umeleckej výroby Pavel Ferdinandy z Revúcej, ktorý porozpráva o výrobe pastierskych palíc, ozembuchov a betlehemských kyjakov. Podujatie je určené školským skupinám i jednotlivcom. Účasť je potrebné nahlásiť vopred, do 20. februára 2023. Stretnutie s Pavlom Ferdinandym sa zopakuje v rovnaký deň  o 10.30 hod. Vstupné je 2 eurá.

Stretnutie s majstrom ľudovej umeleckej výroby Pavlom Ferdinandym je sprievodným podujatím k výstave Drevospracujúce remeslá v Gemeri-Malohonte, ktorá bola sprístupnená v októbri minulého roka. Výstava prezentuje remeslá ako je tesárstvo, debnárstvo, kolárstvo, tokárstvo, stolárstvo, rezbárstvo, či košikárstvo prostredníctvom pracovného náradia i samotných remeselných výrobkov.

Pavel Ferdinandy sa od roku 2004 venuje výrobe úžitkových, dekoratívnych, vychádzkových, poľovníckych a pastierskych palíc. Postupne sa začal zaoberať i tvorbou betlehemských kyjakov a  ozembuchov. Prvé  informácie o spracovávaní dreva a rezbárstve získaval od svojich priateľov, neskôr si vedomosti dopĺňal a rozširoval štúdiom najmä staršej odbornej literatúry. Poznatky o metódach výroby rôznych druhov ľudových umeleckých výrobkov zo samorastov nadobudol konzultáciami s etnografmi a pri návštevách múzeí.

Svoje výrobky Pavel Ferdinandy predstavuje na folklórnych podujatiach v Detve, Myjave, Pribyline a Východnej, ale aj počas rôznych remeselníckych jarmokov, napríklad v Banskej Bystrici, Kežmarku, Leviciach, Nitre, Trnave, či pri rozličných akciách miest a obcí  Slovenska. Z jeho výrobkov sa tešia i zákazníci v Kanade, USA, Japonsku, Nemecku, Francúzku, Kuvajte a v ďalších krajinách. Keďže patrí k spolupracovníkom Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), s jeho výrobkami sa môžete stretnúť aj v ich špecializovaných predajniach. Stali sa tiež súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea, či Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku. V roku 2020 udelilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ústredie ľudovej umeleckej výroby Pavlovi Ferdinandymu za výrobu zdobených palíc čestný titul majster ľudovej umeleckej výroby.

Účasť na podujatí môžete nahlásiť na telefónnom čísle 047/5632741, e-mailom: marekova@gmmuzeum.sk alebo osobne v pokladni múzea.

Prezentácia filmov - Kornélia Wirtschafterová a Nora Guttmannová

9. februára 2023 (streda) o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční prezentácia filmov Kornélia Wirtschafterová, Nora Guttmannová, v ktorých sú udalosti 2. svetovej vojny zachytené prostredníctvom spomienok priamych účastníčok. Podujatie je realizované v spolupráci so Slovenským národným múzeom - Múzeom židovskej kultúry - Múzeom holokaustu v Seredi, réžia: Radoslav Dubravský, producent: Martin Korčok. Vstupné je 2 eurá.

Kornélia Wirtschafterová je členkou Židovskej náboženskej obce v Rimavskej Sobote. Od júna 1944 do mája 1945 bola v troch koncentračných táboroch – Auschwitz, Bergen-Belsen a Terezín. V Terezíne boli nazhromaždené vo veľkom množstve knihy, ktoré boli v Nemecku zakázané, Kornélia Wirtschafterová z týchto kníh zobrala tri, pričom dve z nich v roku 2009 venovala Gemersko-malohontskému múzeu. Z 2 000 Židov z Rimavskej Soboty, odvlečených počas 2. svetovej vojny do koncentračných táborov, sa vrátilo iba 100.

Nora Guttmannová je členkou Židovskej náboženskej obce v Trenčíne. Počas 2. svetovej vojny bola väčšina židovského obyvateľstva v Trenčíne deportovaná, niektorým sa podarilo utiecť k partizánom. Po skončení vojny sa do Trenčína vrátilo asi 350 preživších. Nora Guttmannová získala v roku 2021 Pamätnú medailu k 75. výročiu SNP a ukončeniu 2. svetovej vojny ako účastníčka národného boja za oslobodenie z okolia Trenčína.

Z denníka biológa

26. januára 2023 (štvrtok) o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční podujatie Z DENNÍKA BIOLÓGA, ktoré sa viaže k výstave Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea. Komentovaná prehliadka výstavy bude zameraná na prírodovedný výskum a akvizíciu s akcentom na Rimavskú kotlinu, Bodviansku pahorkatinu a Národný park Muránska planina. Výstavou sprevádza biologička múzea RNDr. Monika Gálffyová. Vstupné je 2 eurá.

Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea sú aj prírodovedné zbierky. Počiatky prírodovedného zbierkového fondu súvisia so zberateľskou činnosťou na pôde Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote. Jeho zbierky niesli od svojho vzniku v roku 1853 názov múzeum a jeho dlhoročným správcom bol János Fábry, zakladateľ a prvý riaditeľ dnešného Gemersko-malohontského múzea.

Prvé prírodovedné zbierkové predmety sa dostali do múzea až v 30. rokoch minulého storočia. Boli to dary dermoplastických preparátov niektorých vtákov žijúcich na území Gemera, poľovnícke trofeje a niekoľko malých zbierok minerálov a nerastov. Od tohto obdobia sa prírodovedný fond postupne rozširoval.

Počas prehliadky výstavy Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea, venovanej 140. výročiu založenia múzea, sa návštevnícka verejnosť zoznámi nielen s novými prírastkami, ale aj s prácou biológa. Práca biológa v múzeu nie je len o príprave nových výstav. Jej neoddeliteľnou súčasťou je aj výskum prírody Gemera-Malohontu, na základe ktorého sa pripravujú mnohé nové výstavy. Je to hlavne výskum stavovcov, prevažne vtákov, ich rozšírenia, druhového zloženia, správania a ďalších aspektov ich života. Okrem výstav je nemenej dôležitým výstupom výskumu aj zber nových zbierok - prírodnín a ich spracovanie. Nové zbierky však pribúdajú do múzea aj nezištným darovaním od mnohých zberateľov.

Monika Gálffyová, kurátorka prírodovedného zbierkového fondu, predstaví aktuálne prírodovedné výskumy, ako prebiehajú a čo počas nich zistila. Zároveň predstaví aj nové zbierkové predmety získané v poslednom desaťročí, akým spôsobom boli získané a čo sa s nimi deje po zaradení do zbierkového fondu múzea.      

Fotografie z podujatia

1 2 3 28

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left