A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 18:00 |
So-Ne:
10:00 - 18:00
DOMOV

Predmet mesiaca október - Ľudové šperky

1. 10. - 31. 10. 2021
Kurátor/ka výstavy:
Mgr. Ľudmila Pulišová

V tradičnom prostredí Gemera-Malohontu rozoznávame tri typy ľudových šperkov – šperky, ktoré si vyrábali ľudia sami pre svoju vlastnú potrebu, šperky zhotovované špecializovanými remeselníkmi a bižutériu, teda ozdoby hromadne vyrábané továrensky z lacného materiálu. Ľudové šperky sa zhotovovali prevažne odlievaním, menej tepaním, pričom sa pri ich výrobe najviac používala mosadz, meď a olovo.

Pomerne rozšíreným šperkom v ľudovom prostredí boli prstene. Nosili ich muži aj ženy, ktorí si ich kupovali v obchodoch, na jarmokoch, na púťach, no prsteň bol i symbolom a darom lásky. Snubné prstene posvätené kňazom pri sobáši sa stávali posvätnou vecou.  Z toho dôvodu ich ľudia v minulosti nenosili, ale si ich odkladali na pamiatku. Na prelome 19. a 20. storočia boli veľmi rozšírené lacné prstene z tenkého mosadzného plechu so skleneným očkom, za ktoré handrári často vykupovali starý textil.

Obyvatelia miest, najmä remeselníci, zvyčajne nosievali pečatné prstene, na ktorých mali vyryté znaky svojho zamestnania, napríklad mäsiari dobytčiu hlavu, obuvníci topánku...

Ako ozdoba sa v ľudovom prostredí využívali tiež ružence – pátričky. Neboli určené len na modlenie, ale okrúcali sa i okolo hrdla, rúk, prípadne vešali na pás.

Na spínanie mužských košelí sa používali ozdobné spony. V severných častiach Gemera – Malohontu ich začiatkom 20. storočia chlapi nosili na stužke, ktorou si košeľu zaväzovali.

Špecifický typ praciek nosili chlapi v okolí Hnúšte. Boli pomerne veľké, obdĺžnikového tvaru, zdobené razením a rytím. Dané pracky sa nosili na opaskoch, prípadne na remeňoch kožených káps. Ešte na prelome 19. a 20. storočia ich zhotovovali výrobcovia v Klenovci a Kokave nad Rimavicou.

Častým doplnkom ľudového odevu boli strieborné, prípadne cínové gombíky. Zvyčajne bývali umiestnené pozdĺž okraja odevnej súčiastky, pričom sa zapínal len jeden. Obľúbené boli tiež strieborné dvojdielne spony, ktorými sa zapínali najmä ženské živôtiky.

hello world!
Predmet mesiaca júl 2022 - Dámska šnurovačka z roku 1770

Dámska šnurovačka, vystužená kosticami zo zbierok Gemersko-malohontského múzea pochádza z obdobia neskorého rokoka (1780-1795). Tento módny kus od neznámeho výrobcu zo svetlomodrého brokátu s kvetinovým vyšívaním sa nosil ako vonkajšia súčasť vrchného odevu meštianskych šiat. Pochádza z roku 1770 a do múzea sa dostala darom od Antónií Sztrelko pravdepodobne medzi prvými zbierkami počas riaditeľstva Fábryho.

Vráťme sa troška do histórie módy! Francúzska meštianska revolúcia v roku 1789 výrazne ovplyvnila dámske odievanie na prahu 19. storočia. Vyššie spoločenské triedy, ktoré sympatizovali s vládnucim meštianstvom, dávali odievaním najavo rešpekt ich moci.

Angličania sa už od polovice 18. storočia v odievaní osamostatnili, napriek tomu, že na dvorné slávnosti si obliekli GRANDETOILLET, v každodennom živote si osvojili pohodlnejšie oblečenie. Ženy nosili menej natupírovaný účes a obliekli sa do nariasených mušelínových alebo batistových košeľových šiat, ktoré v páse ozdobili opaskom.

V 80. rokoch 18. storočia vtrhla anglická móda aj do Paríža, samozrejme v komplikovanejšom, „francúzskejšom“ štýle. Ženy si zvolili namiesto hodvábu jednoduchšiu látku: batist, bavlnu, plátno, kartón. V móde sú pásikavé textílie, bez ozdoby a mašličiek, nanajvýš si pripnú na golier kvet. Farby sú tmavšie, najpopulárnejšie sú tabakovo hnedá a zeleno-fialovo hnedá. Farba vlasov je tmavá blond, alebo sivá, ženy nosia vlasy menej natupírované, skôr uprednostňujú jemné vlnky, na hlave nosia obrovské, bohato zdobené klobúky.

Do módy prichádza aj FICHU (fišu) - jemná mušelínová šatka okolo krku a pliec, zakrývajúca hlboký výstrih šiat. Driek je stále veľmi úzky, volán nie je vystužený, ale okrúhly. Bočné obručné spodné sukne - PANIER - sa nosili už len pod večerné toalety. Sukňa je vpredu hladká, vzadu husto nariasaná s vlečkou, namiesto paniera sa používa už len vankúšik na zväčšenie zadku, tzv. CUL DE PARIS, sukňa je vystužená množstvom spodničiek.

Ženám sa takisto zapáčil pánsky RIDINGCOAT, ktorý pomenujú po francúzsky na REDINGOT. Ide o dlhý, po driek úzky kabát s veľkými goliermi a gombíkmi, ktoré nepretržite sprevádzajú celú meštiansku módu 19. storočia, ale v móde sú naďalej aj krátke kabátiky, nazývané CARACO.

1 2 3 19

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left