A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 18:00 |
So-Ne:
10:00 - 18:00
DOMOV

Predmet mesiaca september: Stilus zo zaniknutého kláštora Pavlínov v Slavci – Gombaseku

2. 9. - 30. 9. 2021
Kurátor/ka výstavy:
PhDr. Alexander Botoš

Gemersko-malohontské múzeum v roku 2018 realizovalo v spolupráci s Katedrou archeológie Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti medzinárodný archeologický výskum na zaniknutom kláštore Pavlínov pri obci Slavec, v miestnej časti Gombasek. Kláštor bol založený v roku 1371 a zničený bol v roku 1566. Počas archeologického výskumu bolo objavených niekoľko významných archeologických nálezov, medzi ktorými si pozornosť zasluhuje nezvyčajný drobný železný predmet – stilus, ktorý bol objavený v blízkosti zaniknutého kláštorného kostola.

Stilus - najstaršia písacia potreba, datovaná do obdobia neskorého stredoveku až včasného novoveku (14. až 16. storočie). 

Písmo patrí k jedným z najdôležitejších vynálezov ľudskej civilizácie. Počiatky písma vo forme jednoduchých piktogramov sú známe už z obdobia neolitu. Prvotný rozvoj písma nastal v staroveku – v Mezopotámii a v Egypte, kde sa písmo stalo jedným zo základných atribútov zrodu a rozmachu súdobej civilizácie a starovekých štátov.  

Stilus (stilum) patrí medzi najstaršie písacie potreby. Najčastejšie bol zhotovený z kovu (železo, bronz, meď) alebo z kosti resp. parožia. Stilus predstavuje jednoduchý grafický nástroj, na priereze je najčastejšie tyčinkového tvaru, pričom jeden koniec nástroja je hrotitý a slúžil na písanie. Druhý koniec nástroja mal plochý rozšírený, najčastejšie lichobežníkovitý tvar a slúžil na zahladzovanie (opravu) chýb alebo na zmazávanie nepotrebného textu.

Stilus objavený v areály zaniknutého kláštora Pavlínov v Gombaseku nie je kompletne zachovaný, je zachovaná len jeho hrotitá časť v dĺžke viac ako 14 cm. Jeho rozšírená časť sa nezachovala. Stilus je opatrený dvomi otvormi, je nezdobený. Stilus chronologicky zaraďujeme do obdobia neskorého stredoveku až včasného novoveku, do 14. až 16. storočia. 

Stilusmi sa písalo (rylo) do tzv. voskových tabuliek, ktoré boli najpoužívanejším záznamovým materiálom v období staroveku a stredoveku, nakoľko boli dostupnejšie ako pergamen a neskôr papier. Voskové tabuľky sa používali hlavne na záznamy dočasného charakteru, napr. na poznámky, hospodárske záznamy, výpočty alebo pri edukácii ako nácvik  znalosti písania.

Dĺžka stilusov sa najčastejšie pohybovala v rozmedzí 5 až 12 cm. Najstaršie známe stilusy z územia Slovenska pochádzajú z mladšej doby železnej – doby laténskej (400 až 0 pred Kr.) a z doby rímskej (0 – 400 po Kr.).

Z obdobia stredoveku sú stilusy medzi archeologickými nálezmi pomerne dobre známe. Najčastejšie sa objavujú počas archeologických výskumov kláštorov, ktoré boli v stredoveku známe ako skriptória (kláštorné pisárske dielne alebo kláštorné školy), a ktoré boli centrom vzdelanosti a kultúry stredovekej spoločnosti. Stilusy sú známe aj z prostredia miest a hradov, kde ich výskyt môžeme spojiť predovšetkým s ich funkciou pri tvorbe hospodárskych záznamov.   

hello world!
Predmet mesiaca júl 2022 - Dámska šnurovačka z roku 1770

Dámska šnurovačka, vystužená kosticami zo zbierok Gemersko-malohontského múzea pochádza z obdobia neskorého rokoka (1780-1795). Tento módny kus od neznámeho výrobcu zo svetlomodrého brokátu s kvetinovým vyšívaním sa nosil ako vonkajšia súčasť vrchného odevu meštianskych šiat. Pochádza z roku 1770 a do múzea sa dostala darom od Antónií Sztrelko pravdepodobne medzi prvými zbierkami počas riaditeľstva Fábryho.

Vráťme sa troška do histórie módy! Francúzska meštianska revolúcia v roku 1789 výrazne ovplyvnila dámske odievanie na prahu 19. storočia. Vyššie spoločenské triedy, ktoré sympatizovali s vládnucim meštianstvom, dávali odievaním najavo rešpekt ich moci.

Angličania sa už od polovice 18. storočia v odievaní osamostatnili, napriek tomu, že na dvorné slávnosti si obliekli GRANDETOILLET, v každodennom živote si osvojili pohodlnejšie oblečenie. Ženy nosili menej natupírovaný účes a obliekli sa do nariasených mušelínových alebo batistových košeľových šiat, ktoré v páse ozdobili opaskom.

V 80. rokoch 18. storočia vtrhla anglická móda aj do Paríža, samozrejme v komplikovanejšom, „francúzskejšom“ štýle. Ženy si zvolili namiesto hodvábu jednoduchšiu látku: batist, bavlnu, plátno, kartón. V móde sú pásikavé textílie, bez ozdoby a mašličiek, nanajvýš si pripnú na golier kvet. Farby sú tmavšie, najpopulárnejšie sú tabakovo hnedá a zeleno-fialovo hnedá. Farba vlasov je tmavá blond, alebo sivá, ženy nosia vlasy menej natupírované, skôr uprednostňujú jemné vlnky, na hlave nosia obrovské, bohato zdobené klobúky.

Do módy prichádza aj FICHU (fišu) - jemná mušelínová šatka okolo krku a pliec, zakrývajúca hlboký výstrih šiat. Driek je stále veľmi úzky, volán nie je vystužený, ale okrúhly. Bočné obručné spodné sukne - PANIER - sa nosili už len pod večerné toalety. Sukňa je vpredu hladká, vzadu husto nariasaná s vlečkou, namiesto paniera sa používa už len vankúšik na zväčšenie zadku, tzv. CUL DE PARIS, sukňa je vystužená množstvom spodničiek.

Ženám sa takisto zapáčil pánsky RIDINGCOAT, ktorý pomenujú po francúzsky na REDINGOT. Ide o dlhý, po driek úzky kabát s veľkými goliermi a gombíkmi, ktoré nepretržite sprevádzajú celú meštiansku módu 19. storočia, ale v móde sú naďalej aj krátke kabátiky, nazývané CARACO.

1 2 3 19

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left