A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 17:00 |
So-Ne:
13:00 - 17:00
DOMOV

Predmet mesiaca september: Stilus zo zaniknutého kláštora Pavlínov v Slavci – Gombaseku

2. 9. - 30. 9. 2021
Kurátor/ka výstavy:
PhDr. Alexander Botoš

Gemersko-malohontské múzeum v roku 2018 realizovalo v spolupráci s Katedrou archeológie Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti medzinárodný archeologický výskum na zaniknutom kláštore Pavlínov pri obci Slavec, v miestnej časti Gombasek. Kláštor bol založený v roku 1371 a zničený bol v roku 1566. Počas archeologického výskumu bolo objavených niekoľko významných archeologických nálezov, medzi ktorými si pozornosť zasluhuje nezvyčajný drobný železný predmet – stilus, ktorý bol objavený v blízkosti zaniknutého kláštorného kostola.

Stilus - najstaršia písacia potreba, datovaná do obdobia neskorého stredoveku až včasného novoveku (14. až 16. storočie). 

Písmo patrí k jedným z najdôležitejších vynálezov ľudskej civilizácie. Počiatky písma vo forme jednoduchých piktogramov sú známe už z obdobia neolitu. Prvotný rozvoj písma nastal v staroveku – v Mezopotámii a v Egypte, kde sa písmo stalo jedným zo základných atribútov zrodu a rozmachu súdobej civilizácie a starovekých štátov.  

Stilus (stilum) patrí medzi najstaršie písacie potreby. Najčastejšie bol zhotovený z kovu (železo, bronz, meď) alebo z kosti resp. parožia. Stilus predstavuje jednoduchý grafický nástroj, na priereze je najčastejšie tyčinkového tvaru, pričom jeden koniec nástroja je hrotitý a slúžil na písanie. Druhý koniec nástroja mal plochý rozšírený, najčastejšie lichobežníkovitý tvar a slúžil na zahladzovanie (opravu) chýb alebo na zmazávanie nepotrebného textu.

Stilus objavený v areály zaniknutého kláštora Pavlínov v Gombaseku nie je kompletne zachovaný, je zachovaná len jeho hrotitá časť v dĺžke viac ako 14 cm. Jeho rozšírená časť sa nezachovala. Stilus je opatrený dvomi otvormi, je nezdobený. Stilus chronologicky zaraďujeme do obdobia neskorého stredoveku až včasného novoveku, do 14. až 16. storočia. 

Stilusmi sa písalo (rylo) do tzv. voskových tabuliek, ktoré boli najpoužívanejším záznamovým materiálom v období staroveku a stredoveku, nakoľko boli dostupnejšie ako pergamen a neskôr papier. Voskové tabuľky sa používali hlavne na záznamy dočasného charakteru, napr. na poznámky, hospodárske záznamy, výpočty alebo pri edukácii ako nácvik  znalosti písania.

Dĺžka stilusov sa najčastejšie pohybovala v rozmedzí 5 až 12 cm. Najstaršie známe stilusy z územia Slovenska pochádzajú z mladšej doby železnej – doby laténskej (400 až 0 pred Kr.) a z doby rímskej (0 – 400 po Kr.).

Z obdobia stredoveku sú stilusy medzi archeologickými nálezmi pomerne dobre známe. Najčastejšie sa objavujú počas archeologických výskumov kláštorov, ktoré boli v stredoveku známe ako skriptória (kláštorné pisárske dielne alebo kláštorné školy), a ktoré boli centrom vzdelanosti a kultúry stredovekej spoločnosti. Stilusy sú známe aj z prostredia miest a hradov, kde ich výskyt môžeme spojiť predovšetkým s ich funkciou pri tvorbe hospodárskych záznamov.   

hello world!
Rimavská Sobota 1271 - 2021

Výstava Rimavská Sobota 1271 - 2021 je sprístupnená pri príležitosti 750. výročia prvej upresňujúcej písomnej zmienky o sídle Rimavská Sobota, ktorá pochádza z roku 1271 a uvádza sa v tvare Rymoa Zumbota (Rimavská Sobota). Najstaršia zachovaná písomná zmienka o sídle Rimavská Sobota pochádza z roku 1268, kedy sa uvádza v tvare Zumbothel (Sobota, Sobotište).

Osady - trhoviská so sobotnými trhmi (Soboty, Sobotištia) začali vznikať v Uhorsku od druhej polovice 11. storočia po tom, ako panovník Belo I. (1060 – 1063) kvôli zvýšeniu počtu veriacich na nedeľných omšiach zakázal nedeľné trhy a presunul trhový deň na sobotu.

Najskôr v 2. polovici 11. storočia tak vznikla na území dnešného mesta osada  pomenovaná podľa dňa v týždni – soboty, kde sa konali trhy – Zumbothel (Sobota, Sobotište).

Prostredníctvom zbierkových predmetov chceme návštevníckej verejnosti predstaviť viac ako 750 rokov existencie Rimavskej Soboty. Výstava je rozdelená do niekoľkých tematických okruhov, v ktorých návštevníkovi predstavíme praveké osídlenie mesta od obdobia neolitu (6. tisícročie pred Kr.), cez dobu bronzovú a železnú, najvýznamnejšie archeologické nálezy z obdobia stredoveku (keramika, kachlice a sklenené nálezy), obdobie tureckých vojen, obdobie protihabsburgských povstaní, cechy a remeslá v meste, ako aj najvýznamnejšie udalosti 20. storočia a k nim viažuce sa zbierkové predmety.  

Dominantou celej výstavy je časová os dlhá 10 m, na ktorej sú prezentované najvýznamnejšie dátumy a udalosti z viac ako 750 ročnej existencie mesta Rimavská Sobota.

Výstava je obohatená o prvky virtuálnej reality. Návštevník výstavy si vychutná virtuálnu prechádzku uličkami Rimavskej Soboty v druhej polovici 18. storočia. Bude obdivovať jednotlivé domy mešťanov a pôvodný gotický kostol sv. Jána Krstiteľa na súčasnom Hlavnom námestí, ako aj jednoduchšie príbytky sedliakov v bočných uličkách. Spozná aj historickú krajinu v okolí mesta Rimavská Sobota.

Digitálna rekonštrukcia je zhotovená na základe historických reálií - veduty s názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote, zhotovenej okolo roku 1771 a reflektuje tak doposiaľ všetky známe historické skutočnosti.

Na výstave sú pomocou QR kódov prezentované aj 3D modely niektorých  vystavených zbierkových predmetov (komorová kachlica, turecká píšťala, prsteň mäsiarskeho cechu a paloš mesta Rimavská Sobota). Po načítaní príslušného QR kódu sa v tablete zjaví 3D model príslušného zbierkového predmetu, ktorý si môže návštevník ľubovoľne otáčať a prezerať z rôznych uhlov a pohľadov.

Autorom prvkov virtuálnej reality prezentovaných na výstave je Mgr. Daniel Bešina, PhD., odborný asistent na Katedre muzeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre.

Fotografie z vernisáže výstavy

Syseľ

Diverzita biotopov je jednou z podmienok diverzity rastlinných a živočíšnych druhov. Každý typ krajiny má svoj význam. Lesy, mokrade aj lúky majú svojich obyvateľov, ktorí v inom prostredí neprežijú. A tak majú nezastupiteľné miesto v krajine aj nízkotrávnaté pasienky a lúky, ktoré sú domovom sysľa. Ešte pred 50 – 60 rokmi považovali ľudia na Slovensku sysle za všadeprítomných škodcov poľnohospodárskych plodín. Stačilo však niekoľko desaťročí, intenzívna chemizácia v poľnohospodárstve, zmena obhospodarovania krajiny a miznutie vypásaných nízkotrávnatých lúk, a tieto malé spoločenské hlodavce sa u nás ocitli na pokraji vyhynutia.

Výstava Syseľ predstaví spôsob života jedného z najfotogenickejších hlodavcov. Prostredníctvom fotografií a dermoplastických preparátov spoznáte stavbu jeho tela, spôsob života, vzťah s ľuďmi, jeho domov a ostatné druhy živočíchov a rastlín, s ktorými zdieľa jeden životný priestor. Budete si môcť vyskúšať, aké je to v sysľom tuneli a prostredníctvom hier si budete môcť overiť, či spoznáte aj jeho susedov.

Súčasťou výstavy sú aj prednášky, počas ktorých Ing. Ervín Hapl z o.z. Živá planina porozpráva o živote a praktickej ochrane sysľov. Prednášky sa uskutočnia 6. a 27. októbra 2021 v doobedňajších hodinách pre školské skupiny a o 16.00 hod. pre verejnosť. Počas trvania výstavy budú tiež prebiehať tvorivé dielne, o ktorých Vás budeme informovať.

Výstavu finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj.

Výstava je súčasťou podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva 2021.

Fotografie z výstavy

vernisáž výstavy Syseľ
Výstavu predstavila kurátorka výstavy Monika Gálffyová.
Návštevníkom sa prihovoril aj Ervín Hapl z o.z. Živá planina.
návštevníci výstavy
návštevníci výstavy
výstava Syseľ
výstava Syseľ
výstava Syseľ - syslí tunel v nadživotnej veľkosti
výstava Syseľ
výstava Syseľ
výstava Syseľ
výstava Syseľ - puzzle a pexeso pre deti
výstava Syseľ - omaľovanka a pracovný list pre deti
Výstavu Syseľ dopĺňajú aj nahrávky zvukových prejavov sysľov a videá z pozorovania sysľov na sysľovisku Biele vody pri Muráni.
Romano dživipen - Rómsky život, XIII. ročník. Výstava so zážitkovým vzdelávaním.

Počiatky výstavy "Romano dživipen – Rómsky život" sú späté s rokom 1996, kedy sa rozhodlo o špecializácii Gemersko-malohontského múzea na hmotnú a duchovnú kultúru Rómov. V rámci danej špecializácie múzeum rozširuje svoj zbierkový fond o predmety dokumentujúce rómske etnikum, realizuje výskumné úlohy a výstavy.

Cieľom výstavy je podporiť rozvoj fantázie a tvorivosti u detí a súčasne prehĺbiť ich záujem o hmotnú a duchovnú kultúru Rómov. Z toho dôvodu je námetom detských kresieb rómska kultúra, život Rómov v minulosti a v súčasnosti, motívy ľudového bývania, kočovania, odievania, vzťah Rómov k hudbe, k remeslám, predstavy o nadprirodzených a rozprávkových bytostiach, teda všetko, čo charakterizuje rómske etnikum.

Tento rok sa do súťaže zapojilo 12 škôl z okresov Rimavská Sobota, Revúca a Poltár, ktoré poslali spolu 83 výkresov. Tie boli rozdelené do dvoch kategórií: I. kategória (1. - 4. ročník) a II. kategória (5. - 9. ročník). Zaslané práce bude hodnotiť odborná porota v zložení: Mgr. Daniela Páneková, ktorá vyučuje výtvarnú výchovu v ZUŠ v Rimavskej Sobote, PhDr. Oľga Bodorová - riaditeľka Gemersko-malohontského múzea, Mgr. Angelika Kolár – historička umenia Gemersko-malohontského múzea, Kristián Nagy – grafik, výtvarník a Mgr. Ľudmila Pulišová – etnografka múzea. V každej kategórii bude udelené prvé, druhé, tretie miesto, prípadne čestné uznanie.

ocenené práce v I. a II. kategórii

Počas XIII. ročníka prehliadky detskej výtvarnej tvorby, sme k názvu výstavy doplnili tiež podtitul Výstava so zážitkovým vzdelávaním, čo súvisí s tým, že jej súčasťou bude tvorivá dielňa pod vedením rómskej výtvarníčky Šarloty Bottovej z Hnúšte, ako aj dotykový kiosk prezentujúci históriu a kultúru Rómov v Gemeri-Malohonte.

9. novembra 2021 o 13.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy "Romano dživipen – Rómsky život, XIII. ročník. Výstava so zážitkovým vzdelávaním“, ktorá je zároveň aj súťažnou prehliadkou detských výtvarných prác žiakov z regiónu Gemer-Malohont.
Vstup na vernisáž výstavy je výlučne pre kompletne zaočkované osoby.

Výstava je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

1 2 3 10
Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left