A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 17:00 |
So-Ne:
13:00 - 17:00
DOMOV

Predmet mesiaca september: Stilus zo zaniknutého kláštora Pavlínov v Slavci – Gombaseku

2. 9. - 30. 9. 2021
Kurátor/ka výstavy:
PhDr. Alexander Botoš

Gemersko-malohontské múzeum v roku 2018 realizovalo v spolupráci s Katedrou archeológie Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti medzinárodný archeologický výskum na zaniknutom kláštore Pavlínov pri obci Slavec, v miestnej časti Gombasek. Kláštor bol založený v roku 1371 a zničený bol v roku 1566. Počas archeologického výskumu bolo objavených niekoľko významných archeologických nálezov, medzi ktorými si pozornosť zasluhuje nezvyčajný drobný železný predmet – stilus, ktorý bol objavený v blízkosti zaniknutého kláštorného kostola.

Stilus - najstaršia písacia potreba, datovaná do obdobia neskorého stredoveku až včasného novoveku (14. až 16. storočie). 

Písmo patrí k jedným z najdôležitejších vynálezov ľudskej civilizácie. Počiatky písma vo forme jednoduchých piktogramov sú známe už z obdobia neolitu. Prvotný rozvoj písma nastal v staroveku – v Mezopotámii a v Egypte, kde sa písmo stalo jedným zo základných atribútov zrodu a rozmachu súdobej civilizácie a starovekých štátov.  

Stilus (stilum) patrí medzi najstaršie písacie potreby. Najčastejšie bol zhotovený z kovu (železo, bronz, meď) alebo z kosti resp. parožia. Stilus predstavuje jednoduchý grafický nástroj, na priereze je najčastejšie tyčinkového tvaru, pričom jeden koniec nástroja je hrotitý a slúžil na písanie. Druhý koniec nástroja mal plochý rozšírený, najčastejšie lichobežníkovitý tvar a slúžil na zahladzovanie (opravu) chýb alebo na zmazávanie nepotrebného textu.

Stilus objavený v areály zaniknutého kláštora Pavlínov v Gombaseku nie je kompletne zachovaný, je zachovaná len jeho hrotitá časť v dĺžke viac ako 14 cm. Jeho rozšírená časť sa nezachovala. Stilus je opatrený dvomi otvormi, je nezdobený. Stilus chronologicky zaraďujeme do obdobia neskorého stredoveku až včasného novoveku, do 14. až 16. storočia. 

Stilusmi sa písalo (rylo) do tzv. voskových tabuliek, ktoré boli najpoužívanejším záznamovým materiálom v období staroveku a stredoveku, nakoľko boli dostupnejšie ako pergamen a neskôr papier. Voskové tabuľky sa používali hlavne na záznamy dočasného charakteru, napr. na poznámky, hospodárske záznamy, výpočty alebo pri edukácii ako nácvik  znalosti písania.

Dĺžka stilusov sa najčastejšie pohybovala v rozmedzí 5 až 12 cm. Najstaršie známe stilusy z územia Slovenska pochádzajú z mladšej doby železnej – doby laténskej (400 až 0 pred Kr.) a z doby rímskej (0 – 400 po Kr.).

Z obdobia stredoveku sú stilusy medzi archeologickými nálezmi pomerne dobre známe. Najčastejšie sa objavujú počas archeologických výskumov kláštorov, ktoré boli v stredoveku známe ako skriptória (kláštorné pisárske dielne alebo kláštorné školy), a ktoré boli centrom vzdelanosti a kultúry stredovekej spoločnosti. Stilusy sú známe aj z prostredia miest a hradov, kde ich výskyt môžeme spojiť predovšetkým s ich funkciou pri tvorbe hospodárskych záznamov.   

hello world!
Lesk cisárskeho dvora a duch delostreleckých kasární

Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi interaktívny animačný program Lesk cisárskeho dvora a duch delostreleckých kasární. Program je zameraný na známy cisársky pár - cisára Františka Jozefa I. a cisárovnú Alžbetu Bavorskú, známu ako Sisi,  a na osobnosť Jánosa Fábryho – prvého riaditeľa múzea. Uskutoční sa 1. decembra 2022 (štvrtok) o 15.30 hod. Program je určený rodinám s deťmi vo veku od 8 do 10 rokov. Vstupné je 2 eurá.  Účasť je potrebné nahlásiť vopred e-mailom na lindisova@gmmuzeum.sk alebo osobne v pokladni múzea.

Pripravovaná aktivita bude mať za cieľ priblížiť niekoľko rovín a osobností v 2. polovici 19. storočia. Účastníci sa zoznámia zo životom cisárskeho páru vo Viedni. V paralelnom porovnaní sa dozvedia, čo sa v tom čase dialo v Rimavskej Sobote, konkrétne v budove, ktorá pôvodne slúžila ako delostrelecké kasárne. Zároveň budú mať možnosť preniesť sa do začiatku 20. storočia a objaviť tieň, ktorý zostal v skutočnej podobe na jednom z obrazov, vystavených na výstave pripravenej k 140. výročiu založenia múzea Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea.

Cieľom programu bude priblížiť život šľachty (panovníkov) 2. polovice 19. storočia a previazať obdobie, v ktorom žili s dianím v meste Rimavská Sobota (János Fábry a vznik múzea) a tým poukázať na význam minulosti pre súčasnosť. V druhej časti programu si návštevníci otestujú svoju zručnosť pri zostrojení makety budovy bývalých delostreleckých kasární. Maketa im zostane ako suvenír, ktorý si odnesú so sebou.

Animačný program Lesk cisárskeho dvora a duch delostreleckých kasární je sprievodnou aktivitou k výstave Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea, ktorá je realizovaná v finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.  

Drevospracujúce remeslá v Gemeri-Malohonte

Na výstave sú prostredníctvom zbierkových predmetov Gemersko-malohontského múzea prezentované jednotlivé drevospracujúce remeslá rozšírené v Gemeri-Malohonte, ako tesárstvo, debnárstvo, kolárstvo, tokárstvo, stolárstvo, rezbárstvo, či košikárstvo, a to jednak prostredníctvom pracovného náradia, ale aj samotných remeselných výrobkov.

Drevo bolo v minulosti základným materiálom, ktorý sprevádzal človeka celým jeho životom. Z pohľadu rozšírenia drevospracujúcich remesiel zastával v rámci Slovenska významnú úlohu región Gemer-Malohont, pričom nezastupiteľné miesto mala i samotná Rimavská Sobota. Už v 17. storočí tu pôsobil spoločný cech mlynárov a tesárov, v 18. - 19. storočí cech mlynárov, tesárov a murárov, tiež cech stolárov a spoločný cech kováčov a kolárov. Podľa evanjelického kňaza Samuela Kollára bolo v roku 1822 v Rimavskej Sobote z drevospracujúcich remesiel 22 stolárov, 12 kolesárov, 4 čutoriari a 1 sústružník. Cechy združujúce remeselníkov drevospracujúcich remesiel pôsobili i v Tisovci, napríklad v 19. storočí cech kolárov a stolárov, či debnárov, tesárov a mlynárov.

Gemer-Malohont bol región bohatý na lesy, a tak významným doplnkovým zamestnaním tu bolo domáce spracovanie dreva a prútia. Sústreďovalo sa najmä severne od Rimavskej Soboty, v obciach: Slizské, Lipovec, Hrušovo, Striežovce, Kyjatice, Babinec, Brádno, Poproč, Rovné, Ratková, Ratkovská Zdychava, Krokava, Polom, Rimavská Píla, Hačava, Rimavská Baňa, Lehota nad Rimavicou a Selce.

Z dreva bolo vyrábané najmä drevené náradie väčšinou pre vlastnú potrebu najčastejšie drevené vidly, hrable, kosiská, brezové metly, kolesá na vozy, pradiarenské a tkáčske náradie, ako fajfy, vretená, brdá, snovadlá, praslice, kolovraty i celé krosná. Z dreveného kuchynského riadu patrili k dôležitému sortimentu lyžice, vidličky, varechy, korýtka, taniere, soľničky, piesty, stupky na tlčenie maku, súdky, vedrá...

20. októbra 2022 (štvrtok) o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy Drevospracujúce remeslá v Gemeri-Malohonte. Kurátorkou výstavy je etnologička Mgr. Ľudmila Pulišová. Výstava je venovaná 140. výročiu založenia múzea a potrvá do 31. marca 2023.

Fotografie z vernisáže výstavy

Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea

Gemersko-malohontské múzeum si v roku 2022 pripomína 140. výročie svojho založenia. Pri príležitosti svojho významného jubilea pripravilo pre návštevníkov výstavu s názvom Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea. Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja a potrvá do 31. marca 2023.

Výstava prezentuje zbierkové predmety nadobudnuté do jednotlivých zbierkových fondov približne v poslednom desaťročí. Mnohé zbierkové predmety sú vystavené vôbec po prvý krát v histórii múzea.

Na výstave sú prezentované aj zbierkové predmety, ktoré boli podrobené reštaurátorským a konzervátorským zásahom. Prezentované, tak budú zbierkové predmety, ktorých fyzický stav bol veľmi nepriaznivý, hrozil im postupný zánik a vďaka fundovaným zásahom reštaurátorov a konzervátorov získali tieto zbierkové predmety „druhý život“ a stali sa perlou jednotlivých zbierkových fondov.

Súčasťou výstavy je aj pop-up výstava inštalovaná na nádvorí múzea o histórií jubilujúcej inštitúcie a formovaní a profilácii  jednotlivých zbierkových fondov.

Pop-up výstava na nádvorí múzea o histórií jubilujúcej inštitúcie a formovaní a profilácii jednotlivých zbierkových fondov.
Pop-up výstava na nádvorí múzea o histórií jubilujúcej inštitúcie a formovaní a profilácii jednotlivých zbierkových fondov.

Gemersko-malohontské múzeum bolo založené 3. septembra v roku 1882, keď v budove pôvodne delostreleckých kasárni na Nám. M. Tompu, profesor biológie na Zjednotenom reformovanom gymnáziu a neskorší prvý riaditeľ múzea Ján Fábry (1830 – 1907), zorganizoval Umelecko-archeologickú výstavu Gemerskej župy. Táto výstava sa stala základom neskoršieho Gemerského župného múzea, ktoré sa tak stalo na území Slovenska, prvým župným múzeom a celkovo piatym najstarším múzeom. Múzeum sa od svojho založenia až do súčasnosti profiluje ako regionálne múzeum dokumentujúce a zachovávajúce prírodné a kultúrne dedičstvo Gemera-Malohontu a v súčasnosti je v zbierkovom fonde múzea evidovaných viac ako 106 000 kusov zbierkových predmetov.

Slávnostná vernisáž výstavy sa uskutoční dňa 8. septembra 2022 (štvrtok) o 15.00 hod., v rámci ktorej je pripravený sprievodný program - koncert súboru historickej hudby Ensemble Thesaurus Musicum, kurátorský výklad k výstave a slávnostné odovzdávanie ocenení pri príležitosti 140. výročia založenia múzea. 140 rokov histórie Gemersko-malohontského múzea verejnosti predstaví PhDr. Oľga Bodorová, riaditeľka múzea. Vstup na vernisáž výstavy je voľný.

Výstava Najnovšie a zreštaurované zbierkové predmety Gemersko-malohontského múzea je rozdelená na samostatné celky, podľa jednotlivých zbierkových fondov. V časti prírodné vedy sú vystavené vzácne zafíry z Hajnáčky. Návštevníci môžu vidieť aj vzorky krásne vyvinutých kryštálov kalcitov, dolomitov, magnezitov, ale aj granátov a ďalších minerálov, ako aj dermoplastické preparáty stavovcov – vtákov.

V časti archeológia sú vystavené nálezy novovekej keramiky objavené počas archeologického výskumu zaniknutej studni na ul. K. Mikszátha v Rimavskej Sobote. Prezentované sú aj nálezy stredovekých komorových kachlíc s vyobrazením sv. Barbory objavených na zaniknutom hrade Širkovce – Kapla. Pozornosť na výstave si okrem iného zasluhuje aj unikátny nález kamenného svorníka s maľovanou figurálnou výzdobou objavený počas archeologického výskumu zaniknutého paulínskeho kláštora v Slavci – Gombaseku.

Zo zbierkového fondu história sú vystavené zbierkové  predmety reštaurované alebo zakúpené s finančnou podporou Fondu na podporu umenia alebo z účelových prostriedkov Banskobystrického samosprávneho kraja a osobné predmety, viažuce sa k významným osobnostiam regiónu (historické osoby, umelci, rodáci tohto kraja). Návštevníci si môžu prezrieť obraz s optickým klamom s portrétmi Masaryka, Beneša a Štefánika, zakázané knihy Heineho z koncentračného tábora z Terezína, kožené jazdecké sedlo tzv. uhorského typu z 18. storočia, klasicistickú posteľ sochára Istvána Ferenczyho alebo pozlátené neorokokové zrkadlo rodiny Luzsénszky z konca 19. storočia z Oždian.

V etnologickej časti výstavy boli ako najnovšie zbierkové predmety získané výrobky manufaktúry na výrobu kameniny v Rožňave alebo kolekcia ľudovej hrnčiny pochádzajúca zo Suchánskej doliny. Na výstave je prezentovaný aj veľký drevený cimbal, ktorý bol reštaurovaný vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia reštaurátorom Jánom Valovičom zo Serede.

V časti výstavy história umenia dominujú vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia zreštaurované veľkorozmerné portréty cisárskeho a kráľovského páru – Alžbety (Sisi) Bavorskej od Kornéla Spányika  a Františka Jozefa I. od Lajosa Ábrányiho.

Vo výstave nájdete aj QR-kódy ukrývajúce detailné informácie o vystavených predmetoch.

Na výstave je venovaný aj priestor pre menej známe odborné činnosti a fondy múzea ako archív, fotoarchív, ale i dokumentáciu správy zbierok. Súčasťou výstavy je aj súbor historickej potápačskej techniky Petra Ferdinandyho z Revúcej. Múzeum za túto akvizíciu získalo Cenu Pamiatok a múzeí v kategórii Akvizícia za rok 2016.

V časti výstavy venovanej historickému knižničnému fondu zaujme zreštaurovaná zbierka 12 komédií od antického  autora Aristofanesa, vydaná v Bazileji v roku 1532.

Na výstave sú prezentované zbierkové predmety, ktoré boli do jednotlivých zbierkových  fondov nadobudnuté v poslednom decéniu existencie múzea a sú dokladom akvizičnej činnosti, prostredníctvom ktorej je zachovávané bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo Gemera-Malohontu už neuveriteľných 140 rokov.

Fotografie z vernisáže

1 2 3 25

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left