A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 18:00 |
So-Ne:
10:00 - 18:00
DOMOV

Prenasledovanie Rómov v období slovenského štátu

6. 4. - 28. 4. 2022
Kurátor/ka výstavy:
Matej Beránek (SNM - Múzeum židovskej kultúry - Múzeum holokaustu v Seredi)
6. apríla 2022 o 15.30 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy Prenasledovanie Rómov v období slovenského štátu. Výstava podáva komplexný obraz o podobách diskriminácie a prenasledovania Rómov počas slovenského štátu, pričom známe sú i masové popravy rómskeho obyvateľstva. Putovnú výstavu pripravilo Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry – Múzeum holokaustu v Seredi. Výstava potrvá do 28. apríla 2022.

Výstava je zameraná na perzekučné opatrenia slovenského štátu namierené proti Rómom. V úvode sa venuje nacistickej rasovej politike a prenasledovaniu Sintov a Rómov. Približuje genocídu rómskych komunít, ktorá vyvrcholila likvidáciou „cigánskeho rodinného tábora“ v koncentračnom a vyhladzovacom tábore Auschwitz – Birkenau. Záverečná časť je zameraná na protirómsku politiku slovenského štátu medzi rokmi 1939 až 1945. Autorom výstavy je historik Matej Beránek z Múzea holokaustu: „Výstava reflektuje konkrétne kroky, ktoré uskutočnil slovenský štát v oblasti protirómskej politiky. Od zavádzania pracovnej povinnosti, reštrikcie v každodennom živote, propagandu namierenú proti Rómom až po represálie po vypuknutí Slovenského národného povstania.“

Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi a zástupca delegácie Slovenskej republiky v Medzinárodnej aliancii pre pripomínanie holokaustu (IHRA) doplnil: „Zanedbávanie genocídy Rómov počas holokaustu prispelo k predsudkom a diskriminácii, ktoré mnohé rómske komunity stále zažívajú. Pociťujúc zodpovednosť čeliť takýmto formám rasizmu a diskriminácie sme v Medzinárodnej aliancii (IHRA) prijali definíciu anticiganizmu/ protirómskej diskriminácie. Bolo by veľkým prínosom pre obyvateľov našej krajiny, ak by sa táto definícia presadila aj v Národnej rade Slovenskej republiky. Tá už v minulosti vyslovila súhlas s pracovnou definíciou antisemitizmu vypracovanou IHRA.“

„Výstavu plánujeme prezentovať v mestách na celom území Slovenska. Keďže bude inštalovaná priamo v uliciach, mnohí naši spoluobčania sa z nej prvýkrát dozvedia o osudoch Rómov počas holokaustu, nevynímajúc územie Slovenska,“ dodal Korčok.

Fotografie z vernisáže výstavy

Hudobné a tanečné vystúpenie skupiny Sendreiovci a Kokavakere Lavutara
Hudobné a tanečné vystúpenie skupiny Sendreiovci a Kokavakere Lavutara
Výstavu otvorila riaditeľka Gemersko-malohontského múzea Oľga Bodorová a riaditeľ Múzea Holokaustu v Seredi Martin Korčok.
Kurátor výstavy historik Matej Beránek z Múzea holokaustu v Seredi.
hello world!
Tajomstvá ukryté pod závojom

Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi literárnu tvorivú dielňu pod názvom Tajomstvá ukryté pod závojom. Témou literárnej tvorivej dielne je svadba, svadobný odev a príbehy s nimi spojené. Uskutoční sa 25. augusta 2022 (štvrtok) o 16.00 hod. Určená je rodinám s deťmi od 8 rokov. Vstupné je 2 eurá.

Neodmysliteľnou súčasťou svadby sú šaty. Snahou neviest je vyniknúť, odlíšiť sa. Nevšednosť vzhľadu, výnimočnosť, sviatočnosť – k tomu všetkému vedia svadobné šaty  dopomôcť. Počas tvorivej dielne sa návštevníci zoznámia s príbehmi svadobných šiat vystavených na výstave Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej a zároveň s jednotlivými časťami svadobného odevu v 20. storočí. Mestský svadobný odev budú spoznávať prostredníctvom vystavených svadobných šiat a dedinský na príklade svadobného páru z Veľkého Blhu vystaveného v stálej expozícii múzea.

So svadbou sa spája množstvo obyčajov, ktoré v minulosti odrážali názory, morálku, predstavy i vedomosti danej spoločnosti. Na príklade svadobného páru z Veľkého Blhu zo začiatku 20. storočia sa návštevníci zoznámia s obyčajmi, ktoré predchádzali samotnej svadbe - výber manželského partnera, pytačky a ohlášky.

Tvorivej dielni predchádza lektorský výklad, po ktorom nasledujú úlohy zamerané na rozvoj poznatkov so svadobnou témou. Cieľom tvorivej dielne je ponúknuť rodinám s deťmi priestor pre trávenie voľného času v historických priestoroch múzea a zároveň hravou formou vzdelávať a prezentovať bohatosť kultúrneho dedičstva.

Tajomstvá ukryté pod závojom

Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi literárnu tvorivú dielňu pod názvom Tajomstvá ukryté pod závojom. Témou literárnej tvorivej dielne je svadba, svadobný odev a príbehy s nimi spojené. Uskutoční sa 28. júla 2022 (štvrtok) o 16.00 hod. Určená je rodinám s deťmi od 8 rokov. Vstupné je 2 eurá.

Neodmysliteľnou súčasťou svadby sú šaty. Snahou neviest je vyniknúť, odlíšiť sa. Nevšednosť vzhľadu, výnimočnosť, sviatočnosť – k tomu všetkému vedia svadobné šaty  dopomôcť. Počas tvorivej dielne sa návštevníci zoznámia s príbehmi svadobných šiat vystavených na výstave Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej a zároveň s jednotlivými časťami svadobného odevu v 20. storočí. Mestský svadobný odev budú spoznávať prostredníctvom vystavených svadobných šiat a dedinský na príklade svadobného páru z Veľkého Blhu vystaveného v stálej expozícii múzea.

So svadbou sa spája množstvo obyčajov, ktoré v minulosti odrážali názory, morálku, predstavy i vedomosti danej spoločnosti. Na príklade svadobného páru z Veľkého Blhu zo začiatku 20. storočia sa návštevníci zoznámia s obyčajmi, ktoré predchádzali samotnej svadbe - výber manželského partnera, pytačky a ohlášky.

Tvorivej dielni predchádza lektorský výklad, po ktorom nasledujú úlohy zamerané na rozvoj poznatkov so svadobnou témou. Cieľom tvorivej dielne je ponúknuť rodinám s deťmi priestor pre trávenie voľného času v historických priestoroch múzea a zároveň hravou formou vzdelávať a prezentovať bohatosť kultúrneho dedičstva.

Fotografie z literárnej tvorivej dielne

Predmet mesiaca august 2022 - DREVENÉ PLASTIKY JÁNA GRENČÍKA Z HUSINEJ

V zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea sa z tvorby Jána Grenčíka nachádzajú dve plastiky a trisúsošia pochádzajúce z rokov 1995 – 1996. Plastiky Svätá Mária a Svätý Jozef  stoja samostatne, súsošia Posledná večera, Krížová cestaUkrižovanie Ježiša Krista na Golgote, pozostávajúce z viacerých postáv,sú umiestnené nadrevenom obdĺžnikovom podstavci. Autor pri zhotovovaní drevených plastík pracuje najmä s lipovým a orechovým drevom, pričom postavičky vyrezáva nožíkom. Pri ich tvorbe sa snažil zachytiť všetky detaily, a tak je možné na viacerých vidieť napríklad i prvky dobového či ľudového odevu, zaznamenaný výraz tváre i gestikuláciu jednotlivých postáv.

Okrem toho sa z tvorby J. Grenčíka v zbierkach múzea nachádzajú dva betlehemy. Jeden stojaci na rozmernom obdĺžnikovom podstavci pozostávajúci z päťdesiatich polychrómovaných figúrok, zhotovený v rokoch 1997 – 1999. Druhý betlehem, v pôvodnej farbe dreva, pochádza z roku 2001. Impulzom k tvorbe betlehemov bol papierový betlehem, ktorý dostal rezbár do daru. Ten sa mu zapáčil natoľko, že sa rozhodol vyrezať ho z dreva. Zhotovuje tiež pohyblivé betlehemy.

Ján Grenčík (1945) sa narodil v obci Šoltýska ležiacej v západnej časti Stolických vrchov, v okrese Poltár. Časť detstva prežil v blízkosti uránových baní v Jáchymove, neskôr sa s rodičmi presťahovali do Rimavskej Soboty. V Husinej sa spolu s manželkou usadili začiatkom 80. rokov 20. storočia, pričom krátko na to sa začal venovať tiež rezbárstvu. Vzťah k práci s drevom získal pravdepodobne od svojho prastarého otca, ktorý bol kolárom a zhotovoval drevené kolesá na vozy.

1 2 3 20

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left