A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 18:00 |
So-Ne:
10:00 - 18:00
DOMOV

Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej

5. 5. - 31. 8. 2022
Kurátor/ka výstavy:
Mgr. Jana Mládek Rajniaková, PhD.

Výstava prezentuje vývin svadobnej módy 20. rokov až 90. rokov 20. storočia, ako aj reflexie svadobnej módy v bývalom Československu a jej pretavenie do československej podoby a vtedajšieho textilného priemyslu, ktorý limitoval možnosti budúcich neviest.

Vystavené sú svadobné šaty, pánske obleky, doplnky (závoje, kravaty, rukavičky, topánky a iné) a dobové svadobné fotografie, doplnené o príbehy, ktoré zaznamenávajú osobné výpovede pôvodných majiteliek šiat. „Šaty bez príbehu, bez poznania ich nositeľky, bez rozhovoru s ňou, nemajú pre mňa hodnotu.“, tvrdí Jana Mládek Rajniaková, majiteľka viac ako 150-kusovej zbierky svadobných šiat.

Oku návštevníka neuniknú šaty, v ktorých sa žiadna nevesta nevydávala, šaty manželky olympijského reprezentanta v hádzanej Vincenta Lafka z roku 1971 alebo tajne ušité šaty, ktoré si nevesta obliekla na tajný cirkevný sobáš v roku 1972. Vystavené sú aj najstaršie svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej - ručne vyšívané šaty z roku 1928. Šaty štýlovo vychádzajú z tradičného ľudového odevu podtatranskej obce Štrba, kde sa v tom čase ešte aktívne nosil ľudový odev charakteristický plisovanými dlhými sukňami.  

Výstavu dopĺňajú odborné texty opisujúce vývin svadobného odievania, svadobných oznámení a svadobnej fotografie.

Jana Mládek Rajniaková je vyštudovaná etnologička a zbieraniu svadobných šiat a s nimi spojených príbehov sa venuje od roku 2012. Prvých šiat sa ujala len preto, lebo boli v jednom opustenom dome a bolo jej ľúto nechať ich tam zničiť. Tak začala vznikať jej zbierka. K prvým pridala šaty po svojej mame a starej mame, ktoré našla na povale. Väčšinu šiat dostala darom od kamarátok a známych, ktoré oslovila. Dnes ju už ľudia sami vyhľadávajú, aby jej zverili svadobné šaty. Svoju zbierku zverejňuje prostredníctvom sociálnych sietí, médií a výstav.

Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

Počas osláv Dni mesta Rimavská Sobota Gemersko-malohontské múzeum sprístupní výstavu „Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej“. Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 5. mája 2022 o 15.00 hod. Výstava prostredníctvom svadobných odevov, doplnkov, fotografií a príbehov predstaví vývin svadobnej módy v období bývalého Československa. Autorkou a kurátorkou výstavy je Mgr. Jana Mládek Rajniaková, PhD., majiteľka viac ako 150-kusovej zbierky svadobných šiat.

Fotografie z vernisáže výstavy

Ukážka čepčenia nevesty v podaní ženskej speváckej zložky Folklórneho súboru Vepor z Klenovca.
hello world!
Predmet mesiaca júl 2022 - Dámska šnurovačka z roku 1770

Dámska šnurovačka, vystužená kosticami zo zbierok Gemersko-malohontského múzea pochádza z obdobia neskorého rokoka (1780-1795). Tento módny kus od neznámeho výrobcu zo svetlomodrého brokátu s kvetinovým vyšívaním sa nosil ako vonkajšia súčasť vrchného odevu meštianskych šiat. Pochádza z roku 1770 a do múzea sa dostala darom od Antónií Sztrelko pravdepodobne medzi prvými zbierkami počas riaditeľstva Fábryho.

Vráťme sa troška do histórie módy! Francúzska meštianska revolúcia v roku 1789 výrazne ovplyvnila dámske odievanie na prahu 19. storočia. Vyššie spoločenské triedy, ktoré sympatizovali s vládnucim meštianstvom, dávali odievaním najavo rešpekt ich moci.

Angličania sa už od polovice 18. storočia v odievaní osamostatnili, napriek tomu, že na dvorné slávnosti si obliekli GRANDETOILLET, v každodennom živote si osvojili pohodlnejšie oblečenie. Ženy nosili menej natupírovaný účes a obliekli sa do nariasených mušelínových alebo batistových košeľových šiat, ktoré v páse ozdobili opaskom.

V 80. rokoch 18. storočia vtrhla anglická móda aj do Paríža, samozrejme v komplikovanejšom, „francúzskejšom“ štýle. Ženy si zvolili namiesto hodvábu jednoduchšiu látku: batist, bavlnu, plátno, kartón. V móde sú pásikavé textílie, bez ozdoby a mašličiek, nanajvýš si pripnú na golier kvet. Farby sú tmavšie, najpopulárnejšie sú tabakovo hnedá a zeleno-fialovo hnedá. Farba vlasov je tmavá blond, alebo sivá, ženy nosia vlasy menej natupírované, skôr uprednostňujú jemné vlnky, na hlave nosia obrovské, bohato zdobené klobúky.

Do módy prichádza aj FICHU (fišu) - jemná mušelínová šatka okolo krku a pliec, zakrývajúca hlboký výstrih šiat. Driek je stále veľmi úzky, volán nie je vystužený, ale okrúhly. Bočné obručné spodné sukne - PANIER - sa nosili už len pod večerné toalety. Sukňa je vpredu hladká, vzadu husto nariasaná s vlečkou, namiesto paniera sa používa už len vankúšik na zväčšenie zadku, tzv. CUL DE PARIS, sukňa je vystužená množstvom spodničiek.

Ženám sa takisto zapáčil pánsky RIDINGCOAT, ktorý pomenujú po francúzsky na REDINGOT. Ide o dlhý, po driek úzky kabát s veľkými goliermi a gombíkmi, ktoré nepretržite sprevádzajú celú meštiansku módu 19. storočia, ale v móde sú naďalej aj krátke kabátiky, nazývané CARACO.

1 2 3 19

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left