Gemersko-malohontské múzeum
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 17:00 |
So-Ne:
13:00 - 17:00
Šarlota Bottová sa v rámci výtvarného umenia venuje najmä kresbe portrétov. V rámci svojej tvorby ich namaľovala vyše sto, pomerne veľké množstvo na objednávku, no postupne, s rastúcim záujmom verejnosti, aj pre potreby výstav. Svoje diela vystavovala napríklad v Prahe (2016), na výstave amatérskych rómskych umelcov AraArt, v Košiciach (2017), v Hnúšti (2017) a v Rimavskej Bani.
Pri svojej tvorbe využíva najmä techniku kreslenia grafitovými ceruzkami. Venuje sa kresleniu známych osobností spoločenského, kultúrneho i politického života z domáceho, či zahraničného prostredia. Zobrazila napríklad známu primášku Barboru Botošovú, hudobníka Igora Kmeťa, speváčku Gitanu, rapera Kaliho, majstra bojových umení Attilu Végha, hercov Morgana Freemana, Viena Diesela, Arnolda Schwarzeneggera, bojovníka za občianske práva a nositeľa Nobelovej ceny Martina Luthera Kinga a mnoho iných. Niektoré jej práce, ako portrét prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej, či speváčky Věry Bílej, boli uverejnené na titulnej strane kultúrno-spoločenských novín Rómov na Slovensku Romano nevo ľil.
Šarlota Bottová (1989) je mladá talentovaná výtvarníčka pochádzajúca z Rimavskej Bani, v súčasnosti žije a tvorí v Hnúšti. Vyštudovala Strednú odbornú školu v Rimavskej Sobote v odbore kozmetička. Prvý vážnejší kontakt s maľbou, najmä s portrétom, získala až na strednej škole, na hodinách estetiky. Napriek tomu, že sa výtvarnému umeniu venuje ako samouk, jej diela si vďaka precíznemu prepracovaniu našli mnoho priaznivcov. Keďže nenavštevovala školu s umeleckým zameraním, väčšinu teoretických poznatkov čerpá z odbornej literatúry, internetu a z nadobudnutých skúseností.
Medzinárodná speleologická únia s vedomím UNESCO vyhlásila rok 2021 za Medzinárodný rok jaskýň a krasu. Pri tejto príležitosti sprístupní Gemersko-malohontské múzeum výstavu Svetové dedičstvo v hĺbkach Zeme. Výstava predstaví návštevníkom jaskyne Slovenského krasu a nadväzujúceho Aggteleckého krasu v Maďarsku, ktoré boli v roku 1995 zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Jaskyne sú vzácne prírodné výtvory bez ohľadu na to, či sú v zozname UNESCO, alebo nie. Hlavným cieľom tejto výstavy je prezentovať jaskyne svetového dedičstva verejnosti a dostať do jej povedomia hodnoty, ktoré s nimi spájame, čo je jednou zo základných foriem ich ochrany. Jedinečné krasové územia sú špecifické a veľmi citlivo reagujú na všetky zmeny, ktoré spôsobuje znečisťovanie životného prostredia. Návštevníci výstavy lepšie spoznajú geológiu a povrchové krasové javy týchto území, morfológiu a výplň jaskýň, život v jaskyniach, ich vzťah s človekom a jaskyne Domica, Baradla, Dobšinskú ľadovú jaskyňu, Gombaseckú, Jasovskú, Ochtinskú aragonitovú, Krásnohorskú jaskyňu a jaskyne Béke, Vass Imre, Kossuth, Meteor a Esztramos.
Výstavu pripravilo Banícke múzeum v Rožňave a Národný park Aggtelek v spolupráci so Speleoklubom Minotaurus v Rožňave. Autorom väčšiny fotografií slovenských jaskýň je Jaroslav Stankovič a Speleoklub Minotaurus, z maďarskej strany Péter Borzsák a Csaba Egri. Výstava bola sčasti aktualizovaná a rozšírená o rôzne trojrozmerné predmety v roku 2020 Baníckym múzeom v Rožňave, kde bola aj prezentovaná pod názvom Jaskyne UNESCO v Národnom parku Slovenský kras. Text výstavy je v slovenskom, maďarskom a anglickom jazyku. Vystavené predmety pochádzajú zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave a Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva.
