Audiosprievodca výstavou Pôvab kraslíc

Početná zbierka veľkonočných vajíčok, kraslíc, sa nachádza i na pôde Gemersko-malohontského múzea. Začala sa formovať už krátko po jeho vzniku v roku 1882. Dnes sa v zbierke nachádza 200 kusov veľkonočných vajíčok. Múzeum zbierku kraslíc, rozšírenú o ďalšie poznatky a okolnosti vzniku, opätovne sprístupňuje prostredníctvom výstavy Pôvab kraslíc po dvadsiatich rokoch.

Na výstave je, okrem iného, prezentované najstaršie vajíčko nachádzajúce sa v zbierkovom fonde múzea, datované rokom 1889. Je to zároveň aj najstaršie datované vajíčko vo fondoch ostatných múzeí na Slovensku. Nájdeme tu i jedno staršie vajíčko z Dobšinej, ktoré je súčasťou zbierky už od roku 1882. Je zdobené technikou vyškrabovania do predtým zafarbenej škrupiny. Ako ojedinelé a zvláštne zbierkové predmety  múzeum spravuje aj jedno sklené, drevené a mramorové vajíčko.

Gemersko-malohontské múzeum vlastní i päť okovaných vajíčok, ktoré sú zhotovené výnimočnou, dodnes neprebádanou technikou. Napriek zdanlivo malému množstvu okovaných vajíčok je táto zbierka v rámci múzejných fondov na Slovensku jedinečná. Vajíčka zdobené baníckou symbolikou v podobe ručne kovaného kladivka, klieští, nákovy a podkovičky, pripevnených malými klincami o krehký povrch, poukazujú na zručnosť a šikovnosť kováčskych majstrov a tovarišov. Ručne kované je aj datovanie umiestnené v spodnej časti vajíčka, na štyroch vajíčkach je pripevnený rok 1911, piata kraslica je odlišne zdobená a datovaná rokom 1913.

Okrem toho sa na výstave nachádzajú kraslice dekorované rôznymi inými technikami, ako vyškrabovanie, ktoré je vo viacerých prípadoch doplnené okrem rastlinného dekóru i veršovaným textom, batikovanie, maľovanie, otláčanie listov, oblepovanie slamou, voskovanie a obháčkovanie. Zo zemepisného hľadiska najviac zastúpenými lokalitami regiónu sú: Zacharovce, Dobšiná (obývaná tromi etnikami: Maďarmi, Slovákmi a Nemcami), Bátka, Nižná Pokoradz, Nižná Káloša, Rimavská Sobota.

Vajíčka alebo kraslice všeobecne boli v minulosti znakom jarnej prebúdzajúcej sa prírody ako symbol jej znovuzrodenia. Do začiatku 20. storočia boli obetným darom, ktorý dávali naši predkovia na hroby mŕtvych. Neskôr začali vajíčka plniť významnú rolu v rámci Veľkonočných sviatkov, kedy sa stali darom lásky a náklonnosti dievčat voči chlapcom počas Veľkonočného pondelka.

Medzinárodná speleologická únia s vedomím UNESCO vyhlásila rok 2021 za Medzinárodný rok jaskýň a krasu. Pri tejto príležitosti sprístupní Gemersko-malohontské múzeum výstavu Svetové dedičstvo v hĺbkach Zeme. Výstava predstaví návštevníkom jaskyne Slovenského krasu a nadväzujúceho Aggteleckého krasu v Maďarsku, ktoré boli v roku 1995 zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Jaskyne sú vzácne prírodné výtvory bez ohľadu na to, či sú v zozname UNESCO, alebo nie. Hlavným cieľom tejto výstavy je prezentovať jaskyne svetového dedičstva verejnosti a dostať do jej povedomia hodnoty, ktoré s nimi spájame, čo je jednou zo základných foriem ich ochrany. Jedinečné krasové územia sú špecifické a veľmi citlivo reagujú na všetky zmeny, ktoré spôsobuje znečisťovanie životného prostredia. Návštevníci výstavy lepšie spoznajú geológiu a povrchové krasové javy týchto území, morfológiu a výplň jaskýň, život v jaskyniach, ich vzťah s človekom a jaskyne Domica, Baradla, Dobšinskú ľadovú jaskyňu, Gombaseckú, Jasovskú, Ochtinskú aragonitovú, Krásnohorskú jaskyňu a jaskyne Béke, Vass Imre, Kossuth, Meteor a Esztramos. 

Výstavu pripravilo Banícke múzeum v Rožňave a Národný park Aggtelek v spolupráci so Speleoklubom Minotaurus v Rožňave. Autorom väčšiny fotografií slovenských jaskýň je Jaroslav Stankovič a Speleoklub Minotaurus, z maďarskej strany Péter Borzsák a Csaba Egri. Výstava bola sčasti aktualizovaná a rozšírená o rôzne trojrozmerné predmety v roku 2020 Baníckym múzeom v Rožňave, kde bola aj prezentovaná pod názvom Jaskyne UNESCO v Národnom parku Slovenský kras. Text výstavy je v slovenskom, maďarskom a anglickom jazyku. Vystavené predmety pochádzajú zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave a Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva.