XXXVII. ročník Okresnej vlastivednej súťaže PRAMENE

Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre žiakov základných a stredných škôl odmenu za ich prospech. Všetci žiaci, ktorí sa 30. júna 2022 (t. j. štvrtok) preukážu aktuálnym koncoročným vysvedčením získajú bezplatný vstup do múzea. Môže tak urobiť každý žiak bez ohľadu na známku na vysvedčení.

Gemersko-malohontské múzeum je pre verejnosť otvorené do 18:00. Aktuálne si môžu návštevníci pozrieť tri tematicky pestré výstavy - Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej, MEYKE: Tradícia v móde - Hagyomány a divatban a 70. výročie Prírodnej rezervácie Kurinecká dubina.

Tvorivá dielňa je súčasťou najnovšej výstavy 70. výročie Prírodnej rezervácie Kurinecká dubina. Určená je rodinám s deťmi od 6 rokov. Témou tvorivej dielne sú obyvatelia dubových lesov. Vstupné je 2€.

V úvode sa návštevníci zoznámia s Prírodnou rezerváciou Kurinecká dubina, ktorá je najstaršou chránenou oblasťou v súčasnej pôsobnosti Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina. Predmetom ochrany je starý dubový porast ako zachovalá ukážka typu nížinných lesov s predpokladmi pre hniezdenie vtáctva a výskyt bezstavovcov. Kurinecká dubina je domovom najrôznejších živočíchov - motýľa európskeho významu ohniváčika veľkého,  nášho najväčšieho chrobáka roháča veľkého, rôznych druhov vtákov, bezstavovcov a tiež netopierov. Práve počas tvorivej dielne si deti spolu s rodičmi vyrobia netopiera. V závere dielne čakajú návštevníkov hravé úlohy.

Fotografie z tvorivej dielne

Dámska šnurovačka, vystužená kosticami zo zbierok Gemersko-malohontského múzea pochádza z obdobia neskorého rokoka (1780-1795). Tento módny kus od neznámeho výrobcu zo svetlomodrého brokátu s kvetinovým vyšívaním sa nosil ako vonkajšia súčasť vrchného odevu meštianskych šiat. Pochádza z roku 1770 a do múzea sa dostala darom od Antónií Sztrelko pravdepodobne medzi prvými zbierkami počas riaditeľstva Fábryho.

Vráťme sa troška do histórie módy! Francúzska meštianska revolúcia v roku 1789 výrazne ovplyvnila dámske odievanie na prahu 19. storočia. Vyššie spoločenské triedy, ktoré sympatizovali s vládnucim meštianstvom, dávali odievaním najavo rešpekt ich moci.

Angličania sa už od polovice 18. storočia v odievaní osamostatnili, napriek tomu, že na dvorné slávnosti si obliekli GRANDETOILLET, v každodennom živote si osvojili pohodlnejšie oblečenie. Ženy nosili menej natupírovaný účes a obliekli sa do nariasených mušelínových alebo batistových košeľových šiat, ktoré v páse ozdobili opaskom.

V 80. rokoch 18. storočia vtrhla anglická móda aj do Paríža, samozrejme v komplikovanejšom, „francúzskejšom“ štýle. Ženy si zvolili namiesto hodvábu jednoduchšiu látku: batist, bavlnu, plátno, kartón. V móde sú pásikavé textílie, bez ozdoby a mašličiek, nanajvýš si pripnú na golier kvet. Farby sú tmavšie, najpopulárnejšie sú tabakovo hnedá a zeleno-fialovo hnedá. Farba vlasov je tmavá blond, alebo sivá, ženy nosia vlasy menej natupírované, skôr uprednostňujú jemné vlnky, na hlave nosia obrovské, bohato zdobené klobúky.

Do módy prichádza aj FICHU (fišu) - jemná mušelínová šatka okolo krku a pliec, zakrývajúca hlboký výstrih šiat. Driek je stále veľmi úzky, volán nie je vystužený, ale okrúhly. Bočné obručné spodné sukne - PANIER - sa nosili už len pod večerné toalety. Sukňa je vpredu hladká, vzadu husto nariasaná s vlečkou, namiesto paniera sa používa už len vankúšik na zväčšenie zadku, tzv. CUL DE PARIS, sukňa je vystužená množstvom spodničiek.

Ženám sa takisto zapáčil pánsky RIDINGCOAT, ktorý pomenujú po francúzsky na REDINGOT. Ide o dlhý, po driek úzky kabát s veľkými goliermi a gombíkmi, ktoré nepretržite sprevádzajú celú meštiansku módu 19. storočia, ale v móde sú naďalej aj krátke kabátiky, nazývané CARACO.