A A+ A+
MENU
Gemersko-malohontské múzeum
hello world!
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 18:00 |
So-Ne:
10:00 - 18:00
DOMOV

XXXVII. ročník Okresnej vlastivednej súťaže PRAMENE

15. 6. 2022
Kurátor/ka výstavy:
-

Dňa 15. júna 2022 (streda) o 9.00 hod. sa uskutoční XXXVII. ročník Okresnej vlastivednej súťaže „PRAMENE“, ktorú organizuje Gemersko-malohontské múzeum už od roku 1983. Určená je žiakom 7. ročníkov ZŠ (prihlasujú sa 5-členné družstvá). Jej cieľom je doplniť vedomosti žiakov o regionálny rozmer, nakoľko regionálna výchova v obsahu vyučovacieho procesu absentuje. Rovnako je cieľom aj vzbudenie záujmu o regionálnu históriu. Súťaž každoročne prebieha v jednom kole. V roku 2022 sa do súťaže prihlásilo spolu 14 družstiev z ôsmych základných škôl v okresoch Rimavská Sobota, Poltár a Revúca. Podujatie bude realizované v budove CVČ Relax, ul. SNP 9, Rimavská Sobota.

Poznanie vlastnej minulosti mladej generácie je jedným z hlavných cieľov súťaže Pramene. Od svojho začiatku je orientovaná hlavne na stálu expozíciu múzea, nakoľko práve tam je množstvo informácií o regióne kde súťažiaci žijú, kde sa narodili a kde chodia do školy. Tieto sú ukryté či už v textových častiach stálej expozície, alebo samotných vystavených predmetoch. Príprava na súťaž je aj motiváciou k návšteve múzea a k systému samostatnej prípravy, ktorej predchádza rozsiahly lektorský výklad, zameraný na obsah súťaže. Niektoré informácie je však potrebné si doštudovať/dohľadať v regionálnej literatúre.

Z tohto základu sa vychádzalo pri zostavovaní osnovy celej súťaže, ktorá má šesť častí. Súťažiace družstvá prezentujú svoje vedomosti z piatich odborov, ktoré odrážajú skladbu zbierkových fondov múzea. V dvoch odboroch sa odpovedá ústne (žiaci si ťahajú otázky, každé družstvo jednu) a v troch odboroch písomne (súťažiace družstvá odpovedajú formou písomného testu). Šieste kolo je zamerané na vysvetlenie pojmov. Odpovede jednotlivých družstiev hodnotí odborná porota (odborní pracovníci - kurátori fondov GMM, predsedkyňou poroty je riaditeľka múzea PhDr. Oľga Bodorová). V odbornej porote je prítomný aj hosť z MsÚ Rimavská Sobota (z odboru školstva, mládeže, športu a kultúry).

Víťazné družstvá získavajú okrem diplomov i zaujímavé vecné ceny. Tou najhlavnejšou je však to, čo sa nad rámec povinností v škole naučia o regióne, v ktorom žijú.

Fotografie z podujatia

hello world!
Predmet mesiaca júl 2022 - Dámska šnurovačka z roku 1770

Dámska šnurovačka, vystužená kosticami zo zbierok Gemersko-malohontského múzea pochádza z obdobia neskorého rokoka (1780-1795). Tento módny kus od neznámeho výrobcu zo svetlomodrého brokátu s kvetinovým vyšívaním sa nosil ako vonkajšia súčasť vrchného odevu meštianskych šiat. Pochádza z roku 1770 a do múzea sa dostala darom od Antónií Sztrelko pravdepodobne medzi prvými zbierkami počas riaditeľstva Fábryho.

Vráťme sa troška do histórie módy! Francúzska meštianska revolúcia v roku 1789 výrazne ovplyvnila dámske odievanie na prahu 19. storočia. Vyššie spoločenské triedy, ktoré sympatizovali s vládnucim meštianstvom, dávali odievaním najavo rešpekt ich moci.

Angličania sa už od polovice 18. storočia v odievaní osamostatnili, napriek tomu, že na dvorné slávnosti si obliekli GRANDETOILLET, v každodennom živote si osvojili pohodlnejšie oblečenie. Ženy nosili menej natupírovaný účes a obliekli sa do nariasených mušelínových alebo batistových košeľových šiat, ktoré v páse ozdobili opaskom.

V 80. rokoch 18. storočia vtrhla anglická móda aj do Paríža, samozrejme v komplikovanejšom, „francúzskejšom“ štýle. Ženy si zvolili namiesto hodvábu jednoduchšiu látku: batist, bavlnu, plátno, kartón. V móde sú pásikavé textílie, bez ozdoby a mašličiek, nanajvýš si pripnú na golier kvet. Farby sú tmavšie, najpopulárnejšie sú tabakovo hnedá a zeleno-fialovo hnedá. Farba vlasov je tmavá blond, alebo sivá, ženy nosia vlasy menej natupírované, skôr uprednostňujú jemné vlnky, na hlave nosia obrovské, bohato zdobené klobúky.

Do módy prichádza aj FICHU (fišu) - jemná mušelínová šatka okolo krku a pliec, zakrývajúca hlboký výstrih šiat. Driek je stále veľmi úzky, volán nie je vystužený, ale okrúhly. Bočné obručné spodné sukne - PANIER - sa nosili už len pod večerné toalety. Sukňa je vpredu hladká, vzadu husto nariasaná s vlečkou, namiesto paniera sa používa už len vankúšik na zväčšenie zadku, tzv. CUL DE PARIS, sukňa je vystužená množstvom spodničiek.

Ženám sa takisto zapáčil pánsky RIDINGCOAT, ktorý pomenujú po francúzsky na REDINGOT. Ide o dlhý, po driek úzky kabát s veľkými goliermi a gombíkmi, ktoré nepretržite sprevádzajú celú meštiansku módu 19. storočia, ale v móde sú naďalej aj krátke kabátiky, nazývané CARACO.

1 2 3 19

Múzeá a galéria v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja

Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Obsahová zodpovednosť:
Gemersko-malohontské múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Technický prevádzkovateľ:
PROGNESSA, s. r. o.
Slobody 27
980 22 Veľký Blh
chevron-left