V
zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea sa nachádzajú tri vzácne
celodrevené formy zdobené rastlinno-figurálnym ornamentom, pochádzajúce z 18.
storočia z neznámej modrotlačiarskej dielne. Do múzea ich daroval jeden z jeho
zakladateľov, Ľudovít Hüvossy, v roku 1882. Súčasťou zbierok je tiež forma
zhotovená z mosadzných plieškov v tvare rastlinného úponku, pochádzajúca z
druhej polovice 19. storočia, v neskoršom období používaná v Hnúšti.
Zaujímavosťou je i úzka drevená formička s vbitými plieškami v tvare jemných
lístkov. Nie je to modrotlačová forma v pravom slova zmysle – v ľudovom
prostredí sa používala na otláčanie vzoru pred vyšívaním.
Na územie Slovenska začala modrotlač (typ látky) vo väčšej miere prenikať koncom
18. storočia, pričom najväčší rozkvet jej výroba dosiahla v 19. storočí.
Modrotlačové dielne sa nachádzali najmä v regiónoch, kde mali dostatočný prísun
kvalitného plátna. K takýmto oblastiam v minulosti patril aj región Gemer –
Malohont (dnešné okresy Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava), kde sa dielne ešte
začiatkom 20. storočia nachádzali v mestách Jelšava, Dobšiná a Rožňava.
Najstaršie modrotlačové formy, pochádzajúce ešte z 18. storočia, boli drevené,
zhotovené prevažne z hruškového, prípadne čerešňového, orechového či javorového
dreva. Tieto sa používali najmä na otláčanie väčších vzorov. Mnohí modrotlačiari
v tomto období si formy vyrábali sami, prípadne ich dávali zhotovovať
drevorezbárom. Koncom 18. storočia prišla móda menších vzorov, na čo celodrevené
formy neboli vhodné, a tak sa začali na zhotovenie jemnejšieho vzoru používať
rôzne tvarované mosadzné pliešky vbíjané do drevenej podložky.
Formy mali rôzne tvary a rozmery v závislosti od toho, ktorú časť látky mali
potlačiť, napr. štvorcové formy sa používali na celoplošný vzor, pozdĺžne formy
sa používali na potláčanie okrajov látok a pod.