Hrnčiarstvo
bolo v minulosti jedným z najvýznamnejších odvetví remeselnej výroby
Gemera–Malohontu rozšíreným takmer v štyridsiatich lokalitách. Sústreďovalo sa
najmä v strednej časti regiónu, a to v dvoch celkoch – vo východnej oblasti
(Šivetice, Držkovce, Prihradzany, Meliata, Hucín...) a v západnej oblasti
(Hrnčiarska Ves, Hrnčiarske Zalužany, Sušany, Padarovce, Veľký Blh...). Hrnčiari
okrem rôznych typov plochého a dutého riadu zhotovovali i hlinené nádoby na
uskladnenie tabaku – tabačnice.
V etnologickom fonde múzea sa nachádza jedenásť kusov tabačníc, pričom dve sú
nádoby s antropomorfnými znakmi a deväť má podobu medveďa. Skladajú sa z dutého
tela a odnímateľného poklopu vytočených na hrnčiarskom kruhu, s domodelovanými
časťami. Pochádzajú zo západnej oblasti hrnčiarskej produkcie v rámci regiónu
Gemer–Malohont, nachádzajúceho sa v údolí riek Suchá, Rimava a Blh. Vyrobené
boli v 2. polovici 19. storočia.
Hlinené tabačnice – medvede, sú zhotovené v tvare medveďov sediacich na zadných
labkách, držiacich v rukách paličku, nádobku, alebo trúbku. V niekoľkých
prípadoch sú ich súčasťou malé medvedíky hrajúce na rôzne hudobné nástroje. Telo
týchto tabačníc je pokryté nalepenými kúskami hliny pretláčanými cez pučiak na
zemiaky, prípadne cez sieťku, znázorňujúcej srsť. Objednávateľmi tabačníc v
tvare medveďov boli zvyčajne horári. Námety čerpali hrnčiari z ukážky potulných
cirkusantov s „medveďom hudobníkom“. Sú ojedinelými predmetmi, ktoré dokumentujú
vysoké umelecké nadanie hrnčiarov a preto sa zachovali len v niektorých múzeách
na Slovensku.
Dve tabačnice majú tvar mierne baňatej nádoby s hornou polovicou v podobe
ľudskej postavy. Jedna z nich znázorňuje muža držiaceho fajku, čím naznačuje
účel, na ktorý boli vyrobené.