27.
11. 2017 o 14.00 hod.
Vstup zdarma.
Vladimír Lehotai z Uzovskej Panice desiatky rokov zhromažďuje informácie o
lágroch od bývalých väzňov. Od detstva prejavoval o tému veľký záujem,
pretože aj jeho príbuzní boli odvlečení. V roku 2011 dokonca odcestoval na
Ukrajinu, aby na vlastné oči videl miesta bývalých zajateckých táborov.
Na besede Vladimír Lehotai porozpráva o smutných a krutých osudoch ľudí,
ktorí prežili zajatecké tábory a rovnako priblíži vlastné skúsenosti a
zážitky z výskumnej cesty na Ukrajinu, z doneckej oblasti, z oblasti
bývalých zajateckých táborov.
Výsledky jeho výskumu boli v roku 2015 publikované v zborníku
Gemersko-malohontského múzea „Gemer-Malohont“ a tento rok, spolu s
fotografiami a dokumentárnym videofilmom Ártatlan bűnösök. Gömöriek a
szovjet lágerekben /Nevinní vinníci. Gemerčania v sovietskych lágroch/
prezentované na výstave Malenkij robot (1945 – 1949). V zajatí sovietskych
lágrov. Témou výstavy sú udalosti po skončení druhej svetovej vojny, keď na
oslobodené územie Slovenska prichádza Červená armáda a na základe rozkazu č.
0060 má odvliecť civilných občanov nemeckého a maďarského pôvodu z územia
Maďarska a z južnej časti Československa do Sovietskeho Zväzu na nútené
práce, na tzv. „malenkij robot“ (malú robotu). Týkalo sa to predovšetkým
obcí Veľký Blh, Uzovská Panica, Štrkovec, Včelince, Abovce, Hubovo, Lenka,
Riečka, Kráľ a Tornaľa. Bolo im povedané, že pôjdu do Miskolca na dva týždne
odpratávať ruiny a onedlho sa vrátia domov. No mnohí sa už nikdy nevrátili.
Boli odvlečení na Ukrajinu, cestovali 17 dní v dobytčích vagónoch, bývali v
barakoch, pracovali v uholných baniach, hladovali. Niektorí po roku mohli
prísť domov, iní tam pracovali dva roky. V roku 1949 boli aj poslední
obyvatelia Gemera-Malohontu prepustení. Po návrate domov o pomeroch v
lágroch nemohli hovoriť. Na ich osudy sa malo zabudnúť. Domov sa vrátili
ľudské trosky, čo bolo dôkazom neľudských podmienok zajateckých táborov.
Fotografie z podujatia: