Čas
sa už od staroveku meral slnečnými hodinami. Tie ukazovali čas pomocou tienidla,
za pomoci rotácie Zeme a tým spôsobeného opakujúceho sa zdanlivého pohybu Slnka
na oblohe. Nevýhodou bolo, že neboli úplne presné, pretože boli závislé od
počasia a nerovnomerného pohybu Slnka. Určili spravidla čas pre miestny
poludník, pre dané časové pásmo. Slnečných hodín sa počas stáročí používalo viac
druhov. V novoveku už boli vyrábané aj menšie, vreckové hodiny, ako napríklad aj
predmet v zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea. Tieto vreckové slnečné
hodiny sú však zvláštne v tom, že zároveň fungovali aj ako kompas. Boli vyrobené
okolo rokov 1840-1850. Výrobca je neznámy, nie sú ani značené, len iniciálky
majiteľa sú vyryté na ráme vreckových hodín vo forme AK.
Majiteľom predmetu bol Adolf Kern, rimavskosobotský obchodník, ktorý vlastnil
obchod so zmiešaným tovarom na hlavnom námestí v Rimavskej Sobote. Hodiny
zakúpil vo Viedni, počas jednej pracovnej cesty. Múzeum predmet získalo 24.
apríla 1908, kedy ho kúpilo od A. Kerna za 21 korún. Zbierkový predmet sa dostal
do fondu starožitností a v prvej prírastkovej knihe múzea je zapísaný pod názvom
„slnečné hodiny (vreckové hodiny)“.
Vreckové prenosné hodiny sú uložené do koženého tmavohnedého puzdra. Sú vyrobené
z mosadze a na vrchnej časti sa nachádza výbežok s kolieskom na retiazku. Pod
vydutým sklom sa nachádza dvojitý ciferník. Na spodnom ciferníku sú svetadiely a
slúži na orientáciu v teréne. Na meranie času sa používal horný ciferník, na
ktorom sú čísla od 1 do 12, umiestnené v tvare elipsy.