Dermoplastický
preparát supa bielohlavého pochádza pravdepodobne ešte zo zbierok Zjednoteného
protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote, ktorého riaditeľom bol jeden zo
zakladateľov múzea a jeho prvý riaditeľ Ján Fábry (1830 – 1907), ktorý na škole
založil zbierku učebných pomôcok. Gymnáziu ho v školskom roku 1892/93 daroval
Aladár Hámos, ktorý supa zastrelil pri Mostare (v dnešnej Bosne a Hercegovine) a
dal ho vypreparovať Károlyovi Kunsztovi. Postupom času sa časť zbierok gymnázia
stala súčasťou prírodovedného kabinetu Základnej školy na Daxnerovej ulici v
Rimavskej Sobote, ktorá ho spolu s ďalšími učebnými pomôckami darovala v roku
1990 múzeu.
Sup bielohlavý je rozšírený v juhozápadnej palearktíde, orientálnej a južnej
etiópskej oblasti. V Európe hniezdi na Pyrenejskom polostrove, vo Francúzsku, v
Taliansku, na Balkánskom polostrove, Kréte a Kryme. Aj keď miestami dochádza k
poklesu populácie, celkove jeho početnosť pomaly narastá.
Dospelý sup bielohlavý váži približne 7 – 10 kg a rozpätie krídel má 2,3 – 2,65
m. Samice sú o niečo väčšie ako samce. Hniezdi v horách na vysokých skalách.
Dožíva sa 25 rokov. Často sa zdržiava v kŕdľoch.
Na Slovensku sup bielohlavý nehniezdi, no zalietava sem na svojich potulkách.
Nejaký jedinec k nám tak v poslednom čase zaletí viac-menej každý rok,
pravidelne ich pozorujú aj v Maďarsku a Rakúsku. Je zdochlinožravý, živí sa
hlavne telami veľkých cicavcov, napríklad hovädzieho dobytka.
V minulosti bol ohrozený vykladaním otrávených návnad. V posledných desaťročiach
ho okrem iného ohrozuje aj liek Diclofenac, ktorý sa okrem humánnej používa aj
vo veterinárnej medicíne. U supov (po zožratí tela zvieraťa, ktoré bolo týmto
liekom liečené) spôsobuje zlyhávanie obličiek a v Indii a okolí spôsobil pokles
početnosti tamojších druhov supov o 99 %.