Kahanec
má telo hruškovitého tvaru, v zúženej časti kahanca je otvor pre knôt. Na
opačnom konci kahanca je z tela vytiahnuté držadlo, ktoré slúžilo na uchopenie
dvomi prstami. Telo kahanca tvorí centrálny kruhový terč, na ktorom sú
umiestnené dva otvory, medzi ktorými vystupuje reliéfna výzdoba kahanca. Výzdobu
predstavuje tzv. svätojurajská legenda. Na centrálnom terči je zobrazený sv.
Juraj v antickom zbroji, sediaci na koni, ktorý kopijou zabíja draka. Okolo
centrálneho terča je umiestnených ďalších 14 kruhovitých terčíkov s
geometrickými obrazcami. Kahanec je na dne opatrený výrobnou značkou v tvare
listu (?). Kahanec je vyrobený z pálenej hliny, je natretý svetlohnedou farbou,
pričom zadymenie kahanca okolo otvoru pre knôt je imitované čiernou farbou.
Kahanec svojim morfologickým tvarom pripomína kahance zo záveru doby rímskej
(cca 3. - 4. storočie).
Hlinené olejové kahance boli bežne používané na osvetľovanie v celom antickom
svete. Na územie Slovenska sa dostávajú predovšetkým expanziou Rímskej ríše a sú
dokladom obchodných a vojenských kontaktov medzi rímskymi provinciami a
barbarikom.
Najväčšou kuriozitou kahanca je jeho výzdobný motív, ktorý predstavuje tzv.
svätojurajská legenda. Sv. Juraj z Kapadócie, bol kresťan, vojenský tribun,
ktorý bol za svoju kresťanskú vieru kruto mučený a nakoniec v roku 303 sťatý v
meste Lidda, na území dnešného Izraela. Uctievanie Sv. Juraja ako mučeníka sa
začalo šíriť veľmi rýchlo po jeho smrti, predovšetkým na Blízkom východe, už za
cisára Konštantína I. Veľkého (306 – 337). Kult sv. Juraja sa do západnej Európy
dostal v 6. storočí. Prvé chrámy zasvätené sv. Jurajovi v západnej Európe
vznikali v Itálii, v Gálii a v Británii. So sv. Jurajom je neodmysliteľne spätá
svätojurajská legenda, ktorá je zobrazená aj na kahanci. Legendu spísal
dominikánsky mních Jakub de Voragine, v diele Legenda Aurea, v rokoch 1250 –
1260. Legenda hovorí o sv. Jurajovi, ktorý zachránil princeznú pred drakom, tak
že draka prebodol oštepom. Drak symbolizuje pohanstvo a obrátenie pohanstva na
kresťanskú vieru.
Ostáva záhadou kto a prečo vyrobil pomerne morfologicky vernú kópiu kahanca z
mladšej doby rímskej (3. – 4. storočie) a ako výzdobný motív použil historicky
nekorešpondujúci motív svätojurajskej legendy, známej najskôr od 13. storočia.