Predmet mesiaca november 2017
Obraz s optickou ilúziou
Od 2. do 30. novembra 2017 bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v
Rimavskej Sobote vystavený obraz s optickou ilúziou, ktorý patrí k novším
prírastkom múzea v historickom zbierkovom fonde.
Na obraze s optickou ilúziou, nadobudnutom darom v roku 2016, môžeme vidieť
fotografie troch významných politikov bývalého Československa – Eduarda Beneša,
Tomáša Garriguea Masaryka a Miroslava Rastilava Štefánika. Obraz vlastnila
rodina Alojza Skočovského, ktorá sa z moravsko-slovenského pohraničia v roku
1922 prisťahovala do Rimavskej Soboty a obraz si priniesla so sebou. Obraz bol
zhotovený okolo roku 1918 - 1922.
Miloslav Rastislav Štefánik (1880 - 1919) bol slovenským
vojakom, politikom a diplomatom. Podieľal sa na sformovaní československého
zahraničného odboja i na založení prvej Československej republiky. V prvej
svetovej vojne bojoval na západnom fronte ako pilot. Štefánik zomrel v roku 1919
počas leteckej havárie pri Bratislave.
Tomáš Garrigue Masaryk (1850 - 1937) bol český politik,
filozof, novinár, prvý prezident Československa a jeden zo zakladateľov prvej
Československej republiky. Počas prvej svetovej vojny emigroval do zahraničia,
kde pracoval na vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov. V roku 1916 v
Paríži, spolu s Benešom a Štefánikom, založil Česko-slovenskú národnú radu ako
dočasnú vládu. V roku 1918 mal zásluhu aj na príprave Pittsburskej dohody. 18.
októbra 1918 vydal vo Washingtone Vyhlásenie o nezávislosti Česko-Slovenska, a
tak založil vytvorenie samostatného československého štátu. Stal sa prezidentom
novozaloženej republiky a túto funkciu plnil až do roku 1935.
Eduard Beneš (1884 - 1948) bol českým politikom, prezidentom
Československa a predstaviteľom československého odboja. V rokoch 1918 - 1935
plnil funkciu ministra zahraničných vecí prvej Československej republiky, v
rokoch 1921 - 1922 bol predsedom vlády a od roku 1935 do 1948 bol prezidentom
štátu. Beneš pred vypuknutím druhej svetovej vojny v roku 1938 odišiel do
zahraničia. V Paríži založil Československý národný výbor, ako orgán
zahraničného odboja, následne v Londýne vytvoril exilovú vládu a stal sa
exilovým československým prezidentom. Na konci vojny uzavrel s Moskvou dohodu a
bol prezidentom i novovzniknutej republiky. S jeho menom súvisia aj tzv.
Benešove dekréty, teda právne predpisy s mocou zákona, ktoré upravovali
znárodnenie priemyslu a konfiškácie majetku Nemcov, Židov, Maďarov, zradcov a
kolaborantov.
