Predmet mesiaca júl 2018
Zreštaurované olejomaľby z pozostalosti maliara Júliusa Sándyho (1827 - 1894)
V
roku 2017 získalo Gemersko-malohontské múzeum finančnú dotáciu z Fondu na
podporu umenia na projekt Reštaurovanie troch olejomalieb Júliusa Sándyho (1827
– 1894), ktoré múzeu daroval v roku 2016 pravnuk Júliusa Sándyho, známy maďarský
výtvarník Tamás Konok. Pre ich nepriaznivý stav ich doposiaľ nebolo možné
prezentovať verejnosti.
Výskumom sa okrem iného podarilo zistiť, že autorom jedného z týchto diel nie je
priamo Július Sándy, ale jeho žiačka Emma Tomasek (1844 – 1934). Obraz však bol
rovnako súčasťou Sándyho pozostalosti a zobrazuje jeho päťročného vnuka s
plyšovým medvedíkom. Ďalším dielom je Sándyho maľba s podobizňou trojročného
syna - Júliusa Sándyho mladšieho (1868 - 1953), ktorý sa neskôr stal významným
architektom na prelome 19. a 20. storočia. Tretím zreštaurovaným dielom je
zobrazenie alegorickej postavy Poézie, ktoré je Sándyho kópiou podľa obrazu
Rafaela.
Autorom reštaurátorských prác je Mgr. art. Miroslav Janšto z Vidinej.
Reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je aj
hlavným parterom projektu. Spolufinancovanie projektu bolo zabezpečené zo
zdrojov Banskobystrického samosprávneho kraja.
Maliar Július Sándy sa narodil v roku 1827 v obci Tállya (Maďarsko). Už ako
mladý začal študovať u viedenského maliara Hammerleina a v rokoch 1847 - 1848
pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. Bol účastníkom maďarskej
revolúcie 1848/49. Po jej porážke ho degradovali z postu delostreleckého
poručíka a rakúska vláda ho poslala na tri roky do Lombardie. Tu sa zaoberal
predovšetkým maliarstvom. Neskôr sa usadil vo Viedni, ale často sa zdržiaval aj
v Uhorsku. V roku 1862 sa v Rimavskej Sobote oženil s Paulínou Jánosdeák, ktorá
bola z matkinej strany príbuznou sochára Štefana Ferenczyho (1792 - 1856).
V
príbuzenskom vzťahu bol aj s básnikom Mihályom Tompom (1817 - 1868), ktorý bol
krstným otcom jeho manželky. V roku 1863 sa rodina presťahoval do Košíc, kde sa
Sándy stal učiteľom kreslenia na gymnáziu. V roku 1866 už učil kreslenie na
Evanjelickom lýceu v Prešove. Od roku 1870 až do svojho penzionovania v roku
1891 pôsobil ako pedagóg na gymnáziu v Budapešti.
Júliusa Sándyho spájali s mestom Rimavská Sobota a regiónom Gemer-Malohont
nielen rodinné väzby. Veľkým počtom svojich diel sa zúčastnil pamätnej
Umelecko-archeologickej výstavy Gemerskej župy v roku 1882, od ktorej sa datuje
vznik dnešného Gemersko-malohontského múzea. Jeho meno tiež figuruje v zozname
účastníkov XII. Zasadnutia uhorských lekárov a prírodovedcov, ktoré sa
uskutočnilo v roku 1867 v Rimavskej Sobote.
Vo svojej tvorbe sa venoval najmä krajinomaľbe a portrétom ale dodnes a nám
zachovalo len torzo jeho diel. Veľká časť bola zničená alebo značne poškodená
pri bombardovaní Budapešti v roku 1945.
Reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na
podporu umenia.
Reštaurovanie finančne podporil Banskobystrický
samosprávny kraj.
