V
prírode sa občas môžeme stretnúť s jedincami, ktorých sfarbenie sa odlišuje
od farby tela typickej pre ten-ktorý druh. A veľmi zriedka sa môžeme
stretnúť aj s bielymi alebo takmer bielymi vrabcami. Svetlé sfarbenie
jedincov je spôsobené poruchami pigmentácie, ktorých je niekoľko typov. Pri
albinizme sa jedincom vôbec netvorí pigment melanín, sú celkom biele a majú
červené oči (kvôli chýbajúcemu melanínu cez ne presvitajú krvné cievy). Majú
väčšinou slabý zrak, takže v prírode spravidla neprežívajú dlho. Pri
leucizme môžu pigmentové bunky chýbať buď na celom tele, alebo len na
niektorých častiach. Úplne leucistické jedince majú biele perie, žltkastý
zobák a nohy a normálne zafarbené oči. V prírode sa kvôli nápadnému
sfarbeniu stávajú častejšie obeťou predátorov. Pri vyblednutosti (dilution)
je tvorba pigmentu do rôznej miery znížená, niektoré jedince sú sfarbené
veľmi svetlo, krémovo, náznaky farby sú však viditeľné. Pri type ino sa
tvorba pigmentu výrazne redukuje, jedince sú veľmi svetlé a oči majú
ružovkasté.
Náš vrabec nie je celkom biely, je skôr krémový. Na hlave má veľmi slabo
viditeľnú čiapočku, slabo je viditeľná tiež čierna škvrna pod zobákom a
tmavé škvrny na lícach, čo naznačuje, že malé množstvo pigmentu mal. Akej
farby mal oči však už nevieme povedať. Preto predpokladáme, že v jeho
prípade išlo o poruchu pigmentácie vyblednutosť alebo ino. Kedy sa tento
jedinec stal súčasťou zbierok múzea sa nanešťastie nezachovalo. Vieme však,
že nám ho darovali a že pochádza z Rimavskej Soboty.