Kyjatické hračky Ladislava Hedvigiho
30.
06. - 30. 08. 2020
bez vernisáže
Výrobou drevených, tzv. kyjatických hračiek sa preslávila obec Kyjatice v
okrese Rimavská Sobota v 20. – 30. rokoch 20. storočia. V Kyjaticiach i v
susednom Babinci sa venovali už od prelomu 18. a 19. storočia výrobe
ľudového nábytku. Z bukového štiepaného dreva tu zhotovovali skrine a
zásobnice na obilie, tzv. súseky, zdobené charakteristickým rytým ornamentom
zhotovovaným špeciálne upraveným kružidlom ukončeným rydlom. Tieto
výrobcovia predávali na jarmokoch vo svojom okolí, no i na Dolnej zemi.
Okrem toho zhotovovali i zmenšené podoby nábytku a hračky pre deti. Po prvej
svetovej vojne, v súvislosti s výrobou lacného továrenského nábytku, no i po
zmene hraníc, začala táto výroba zanikať.
S cieľom zachovať pôvodné technologické a výtvarné postupy používané pri
výrobe súsekov aj skríň usporiadal Ústav pre zveľaďovanie živností v
Turčianskom Svätom Martine pod vedením akademického maliara Bohuslava
Šippicha v rokoch 1926 - 1927 v Kyjaticiach prvý kurz výroby kyjatických
hračiek. Medzi najobľúbenejšie a najčastejšie vyrábané hračky patrili koníky
a domáce zvieratá na kolieskach, vozík so záprahom, fúrik, kolíska,
postieľka, zmenšené modely súsekov, no vyrábali sa aj stolíky a stoličky pre
deti.
V roku 1934 bol pod vedením B. Šippicha v Kyjaticiach usporiadaný druhý
kurz, no po jeho smrti bol predaj hračiek neorganizovaný a výroba začala
pomaly upadať. V 40. rokoch 20. storočia predávalo hračky na jarmokoch v
okolitých mestách, napríklad v Rimavskej Sobote, v Tisovci, už len niekoľko
výrobcov. V roku 1977 pôsobili v Kyjaticiach ako poslední výrobcovia Ján
Petráš a Ján Beňo, absolventi kurzu z roku 1934.
Výrobky účastníkov kurzu z rokov 1926 a 1934, ako koníky, prasiatko, rybka,
koník s vozíkom, či súsek sú prezentované v úvode výstavy.
Na ich tvorbu nadviazal v 70. rokoch 20. storočia výrobca ÚĽUV Anton Oboňa z
Lazian pri Prievidzi, ktorý svojou tvorbou ovplyvnil majstra ľudovej
umeleckej výroby Rudolfa Stehlíka (1940 – 2010) z Veľkých Teriakoviec. V 2.
polovici 80. rokov 20. storočia sa začal výrobe kyjatických hračiek venovať
Ján Ulický žijúci v neďalekých Rimavských Zalužanoch.
V súčasnosti v regióne Gemer-Malohont pôsobí jediný výrobca –
Ladislav Hedvigi, pochádzajúci z Rimavských Zalužian. Ním zhotovené
hračky, ktorých výrobu štipendiom podporil Fond na podporu umenia, tvoria
hlavnú náplň výstavy.
Ladislav Hedvigi sa svojou tvorbou snaží nadviazať najmä na dielo Rudolfa
Stehlíka z Veľkých Teriakoviec. Výrobe kyjatických hračiek sa začal venovať
v roku 2012 po tom, čo ho zaujala predovšetkým ich ornamentálna výzdoba. Pri
výrobe v značnej miere kladie dôraz na zachovanie starých technologických
postupov, ktoré sa snažil získať pomocou literatúry, terénnym výskumom, no i
štúdiom v zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea. Výrobu kyjatických
hračiek L. Hedvigi prezentoval v roku 2016 aj za hranicami Slovenska, keď v
Poľsku získal ocenenie v súťaži Tradičná hračka. V tom istom roku nadviazal
tiež spoluprácu s Ústredím ľudovej umeleckej výroby, kde pravidelne
predkladá svoje výrobky na posúdenie výtvarnej komisii. V roku 2019 získal
certifikát Regionálny produkt Gemer-Malohont a v tom istom roku na základe
jeho žiadosti Úrad priemyselného vlastníctva SR zapísal kyjatické hračky do
zoznamu chránených označení pôvodu výrobku.
Okrem tradičného sortimentu, teda koníkov a kohútikov na kolieskach,
postieľok, kolísok, detských stoličiek, koníkov – odrážadiel a zmenšených
modelov súsekov, zhotovuje L. Hedvigi tiež rôzne dekoračné predmety zdobené
kyjatickým ornamentom, ako svietniky, zrkadielka, či šperkovnice.
Kyjatice patrili v 20. – 30. rokoch 20. storočia popri Starej Turej na
západnom Slovensku a Kunešove pri Kremnici k najvýznamnejším centrám výroby
drevených hračiek na Slovensku. Kyjatické hračky tak radíme k významnému
kultúrnemu dedičstvu Slovenska.
Fotografie z výstavy:
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
