Května
Slovenska čili opis všech jevnosnubných na Slovensku divorastaucích a
mnohých zahradních zrostlin podlé saustavy De Candolle-ovy. S připojeným
Zrostlinářským Názvoslovím, Slovníkem a Návodem k určitbě zrostlin podlé
saustavy Linné-ovy vypracoval a vydal Dr. Gustáv Reuss. Autor už počas
gymnaziálnych i vysokoškolských štúdií medicíny zbieral botanický materiál.
Jeho herbár obsahoval 2 000 exemplárov rastlín. Vedomosti získaval
samoštúdiom botaniky. Vtom čase ešte neexistovala na území Slovenska
botanika ako vedná disciplína, takže zároveň utváral odborné slovenské
botanické názvoslovie. Knihu napísal v slovakizovanej češtine. Je výsledkom
mnohoročného snaženia. Na 497 stranách obsahuje podrobný odborný popis 2 000
zozbieraných rastlín z územia Slovenska. Autor venoval dielo predovšetkým
svojmu otcovi Samuelovi Reussovi, ale zároveň i celému svojmu milému
slovenskému národu. Svojou odbornosťou je určené lekárom, hospodárom,
lesníkom, záhradkárom, ale podľa slov autora: „Tímto způsobem ale i každý
milovník a skaumatel s maudrými zákony božími se obeznámí, svůj cit krásy
vzdělá a zešlechtí, ba i sama přírody věda svůj stánek upevní.“ Kniha bola
vytlačená v roku 1853 v Banskej Štiavnici vo formáte 21 x 14 centimetrov.
Viazaná je v jednoduchej väzbe s lepenkovými knižnými doskami potiahnutými
mramorovaným papierom. Hoci bola vysoko hodnotená odborníkmi, o jej kúpu bol
malý záujem. Možno i preto, že vyšla bez ilustrácií.
Gustáv (Maurícius) Reuss (1818 - 1861) bol synom revúckeho farára Samuela
Reussa. Študoval na gymnáziu v Rožňave a na lýceách v Levoči a v Bratislave.
Medicínu študoval v Pešti a vo Viedni. Stal sa lekárom v Miškovci, kde sa i
oženil s Teréziou Šándorovou. Ich manželstvo bolo bezdetné. Po šesťročnom
pobyte v Miškovci sa vrátil do rodnej Revúcej, stal sa mestským lekárom,
neskôr banským lekárom Rimamuránskej železiarskej spoločnosti. Gustáv Reuss
sa venoval i histórii, národopisu a po vzore svojho otca pokračoval v
zbieraní ľudovej slovesnosti v Gemeri a Malohonte. Jeho práce zostali
prevažne v rukopisoch. Trpel viacerými chorobami, na následky ktorých zomrel
mladý, 43-ročný.
Samuel Reuss (1783 - 1852) bol významným a dlhoročným farárom evanjelickej
cirkvi vo Veľkej Revúcej, administrátorom potisskej superintendencie a
členom Učenej spoločnosti malohontskej. Zároveň bol slovenským národným
buditeľom, historikom a etnografom, významným zberateľom slovenských
ľudových rozprávok.