Územie
Malohontu v 13. storočí patrilo kaločskému arcibiskupovi. Od roku 1334
vlastníkom údolia Rimavy sa stáva sedmohradský vojvoda Tomáš Szecsényi.
Počas 14. storočia sa územie stáva súčasťou Hontianskej župy a v 15. storočí
sa stáva samosprávnym dištriktom pod názvom Malohont.
V roku 1687 získal dištrikt okolo toku Rimavy severne od Rimavskej Soboty až
po Tisovec samosprávnu autonómiu s centrom v Rimavskej Sobote. Prvé valné
zhromaždenie stolice sa uskutočnilo 10. februára 1688. Vtedy na území
dištriktu vznikli dva slúžnovské okresy, z ktorých jeden mal sídlo v
Rimavskej Sobote a druhý v Rimavskom Brezove.
Malohontský dištrikt zanikol prvý krát v roku 1786 počas panovania Jozefa
II., kedy sa spojil s Gemerskou župou a vznikla prvá Gemersko-malohontská
župa. Zlúčenie trvalo len do roku 1790. Po smrti panovníka sa obnovilo
predchádzajúce verejno-správne zriadenie Malohontu a v centre Rimavskej
Soboty postavili ďalší župný dom ako sídlo dištriktu. Nakoľko bolo spojenie
žúp výhodné pre obidve strany, tak pre Gemer ako i pre Malohont, v roku 1803
vznikla takzvaná druhá éra spoločnej Gemersko–malohontskej župy, ktorá
trvala až do roku 1922. Tým Malohont, ako samosprávny dištrikt, definitívne
zanikol.
Kým druhé sídlo Malohontu, prestavané vo francúzskom štýle v roku 1798,
patrí dodnes medzi najkrajšie budovy Hlavného námestia mesta Rimavská
Sobota, prvý, najstarší župný dom Malohontu môžeme vidieť už len na starých
pohľadniciach a ostáva pamiatkou len v spomienkach najstarších obyvateľov
Rimavskej Soboty.
Prvý župný dom Malohontu, obyvateľmi časom nazývaný aj Kernov dom, stál na
rohu dnešných ulíc Hatvaniho a Jánošíkovej. Budovu napriek tomu, že sa
nachádzala v mestskej pamiatkovej zóne vlastníci nedobrovoľne opustili a
počas socialistickej prestavby bola zbúraná v prospech výstavby bytového
domu. Kamenný štít i železné balkónové zábradlie boli nájdené v asanovaných
ruinách župného domu. V roku 1978 múzeum z priečelia prvého župného domu
zachránilo kamenný erb Hontianskej župy, ktorý bol aj erbom Malohontu, ako
aj časť železného zábradlia, ktoré dodnes tvoria súčasť vzácnej historickej
zbierky múzea.