V
minulosti boli pijavice často používané v medicíne, ale keď ich lekári
nemali k dispozícii, museli používať niečo iné. Ako náhrada pijavice sa
používal lekársky prístroj nazývaný „umelá pijavica“. Podstatou lekárskeho
prístroja je, že na konci sú umiestnené malé ihličky, ktoré boli vpichnuté
do kože. Následne bol prístroj zohriaty ohňom, čo pôsobilo vákuum a tak sa
odsávala krv pacienta.
Tento nezvyčajný drevený zbierkový predmet valcovitého tvaru sa dostal do
múzea darom, pravdepodobne ešte na začiatku 20. storočia. Skladá sa z troch
častí. Vo vnútri je kovová konštrukcia s perovaním na konci s ihlami.
Jednotlivé časti sa spájajú závitmi. Prístroj meria necelých 16 centimetrov
a má priemer okolo 3 cm. Je bez značenia výrobcu.
Pijavice sa používali už tisíce rokov pred Kristom. Používali ich egyptskí
faraóni, liečila sa nimi Kleopatra. Aj lekári ako Hippokrates, Galen a
Avicenna liečili pomocou pijavíc, zmienky o pijaviciach sú dokonca aj v
Biblii a v Koráne. V stredovekej Európe boli pijavice úradne uznanými pri
liečbe mnohých chorôb. Po prisatí, pijavička vylučuje do ranky zmes slinných
tekutín, zložený z biologicky aktívnych látok a hirudínu, ktoré ozdravujú
ľudský organizmus celistvo. Vratný smer je vylúčený na základe špecifického
spôsobu sania. Okrem iného sú v organizme pijavičky protizápalové a
fagocytózne systémy. Celý proces trvá približne 30 minút až 2 hodiny,
výnimočne dlhšie. Výsledkom liečenia pomocou pijavičky je zvýšenie
imunobiologickej odolnosti a obnovenie porušenej rovnováhy v organizme, ako
napr. normalizácia teploty, krvného tlaku, hladiny cukru a teda zlepšenie
zdravotného stavu. Používajú sa aj dnes hlavne v chirurgii pri spájacích
procedúrach, v kardiovaskulárnej oblasti, v neurológii, pri gynekologických,
urologických a pri mnohých ďalších chronických ochoreniach.