Július Szabó. Pod medeným nebom
09.
09. - 31. 01. 2021
Vernisáž výstavy: 09. 09. 2020 o 15.00 hod.
Kurátorka výstavy: PhDr. Kinga Szabó
Zodpovedná za GMM: PhDr. Éva Kerényi, PhD.
Július Szabó (1907 - 1972) sa maľbe venoval od svojich mladých rokov. Jeho
prvé, študijné pokusy o olejomaľbu sú prevažne realistické. Tematicky sa
zameriaval na portrétovanie blízkych, členov rodiny a na krajinu v okolí
Lučenca. V mladosti naňho vplýval jeho prvý učiteľ maliarstva František
Gyurkovits a cieľavedome sa vzdelával z literatúry. Postupne, ako sa dostal
do sveta a poznával umelecké trendy doby, pretavoval ich do svojho umenia.
No jeho cesta do Paríža v roku 1937 mu dopomohla k uvedomeniu si vlastnej
sily a nastúpiť na samostatnú cestu v umení. Jeho maliarsky prejav z rokov
1942 - 1943 je jasným dokladom tejto jedinečnej cesty.
Vojnové udalosti ho vyburcovali k vizionárskym kompozíciám, ktorými vyjadril
svoj odmietavý postoj k negatívnym javom a túžbu človeka po mieri. Práve
toto sa stalo centrálnou tematikou jeho grafickej tvorby, ktorej sa začal
venovať v roku 1945. Päťdesiate roky minulého storočia znamenali určité
upokojenie v jeho živote. Medzi prvými sa stal členom Zväzu československých
výtvarných umelcov, založeného v roku 1949. Pocit istoty a spolupatričnosti
s umeleckou obcou v republike, ako aj značné úspechy doma a v zahraničí na
grafických, súťažných výstavách vplývali na jeho umenie. V jeho maľbe sa to
prejavilo realistickým zobrazením okolia, krajiny, v duchu romantického
realizmu M. Munkácsyho, L. Paála, L. Mednyánszkeho. Po roku 1956 sa umelcom
uvoľňovali možnosti cestovania. Szabó využil každú príležitosť poznávať
svet. Prvé zájazdy organizoval Zväz výtvarných umelcov do Sovietskeho zväzu,
kde účastníci mali možnosť navštíviť významné zbierky Treťakovskej galérie v
Moskve a Ermitáž v Petrohrade, ako aj pamiatky v Kyjeve, v Baku a pod.
Postupne nasledovali aj iné zájazdy do krajín západnej Európy a k moru.
Dojmy získané na týchto cestách sa odrážali v jeho maľbe nielen tematicky,
ale aj postupnou zmenou koloritu. Upustil od romantizujúcej hnedej
farebnosti, jeho paleta sa osvetľovala a technika sa menila na expresívne,
dynamické vyjadrovanie. Začiatkom šesťdesiatych rokov dozreli tieto zmeny k
úplne novému spôsobu maliarskeho vyjadrovania. Spomienky a skúsenosti z
ciest, ich odraz v maliarovej filozofii, úvahy o svetovom dianí si
vyžadovali iný umelecký prístup, ako bola doposiaľ realistická maľba. K
vyjadreniu množstva tém a natískajúcich myšlienok potreboval rýchlejšiu
techniku, ako olejomaľba. Szabó si preto vyexperimentoval novú techniku,
voskovú temperu. Od roku 1963 začal do plochy obrazu aplikovať medený plech,
ktorým zvýraznil jednak dôležité detaily maľby, jednak symboly, ktoré chcel
zdôrazniť v rámci tematiky obrazu. Touto technikou pracoval do konca svojho
života. Štýlovo tieto maľby boli vlastne nezaraditeľné. Niesli na sebe znaky
surrealizmu, pričom svojou technikou a farebnosťou vyvolávali expresívny
dojem. Za života umelca boli tieto maľby z jeho posledného desaťročia
vystavené v roku 1971 v Budapešti a v roku 1972 v Banskej Bystrici, na
jubilejnej výstave v Oblastnej galérii k 65. narodeninám umelca. Žiaľ, túto
výstavu už sám nevidel pre hospitalizáciu v pražskej nemocnici, kde 25. mája
zomrel.
V roku 1980 bola otvorená Novohradská galéria v Lučenci. Hlavnou úlohou
tejto galérie bolo spracovanie umeleckej pozostalosti Júliusa Szabóa. Sériou
siedmych výstav pod odborným vedením PhD. Kláry Kubičkovej galéria
predstavila všetky obdobia a techniky, ktorým sa tento jedinečný umelec
venoval. K predstaveniu surrealisticko-expresívnych diel v technike vosková
tempera s meďou došlo v roku 1997, kedy už nebolo potrebné zohľadniť
„ideologické” obmedzenia totalitnej doby.
Výstava je realizovaná v rámci podujatia Dni európskeho kultúrneho
dedičstva.
Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho
kraja.
Fotografie z výstavy:
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
