V Rimavskej Sobote, v bývalom župnom sídle Gemersko-malohontskej župy (v rokoch 1867 - 1918 a 1918 - 1922), sa otázka pamätníka padlých vojakov 1. svetovej vojny stala aktuálnou po Viedenskej arbitráži v roku 1938, čiže po pripojení Rimavskej Soboty k Maďarskému kráľovstvu. Zámer sa prejavil aj vo vytvorení tzv. Pamätného výboru.
Pre svoje rodné mesto, ktoré opäť získalo štatút župného mesta, vytvoril náčrty pamätníka na Hlavné námestie miestny maliar a sochár Jenő Mátrai-Makovits (1896 - 1967). Medzi jeho sadrovými návrhmi, ktoré sú dnes súčasťou zbierkového fondu história umenia Gemersko-malohontského múzea, bol nakoniec zrealizovaný skromný pamätník s bielou mramorovou doskou, ktorý stojí dodnes. Zaujímavosťou je, že stavba sa 3 roky odkladala, pretože travertínové kamene boli prevezené zo Spišskej Novej Vsi a zo Spišského Podhradia (ktoré vtedy patrili Slovenskej republike).
Pamätník, označený menami 119 padlých rimavskosobotských vojakov, bol odhalený na vtedajšom Námestí Miklósa Horthyho 10. novembra 1942, presne na 4. výročie pripojenia mesta k Maďarsku.
Priebeh slávnostného odhalenia pamätníka hrdinov môžeme „rekonštruovať“ na základe miestnej regionálnej tlače Gömör z 15. novembra 1942.
Mesto, odeté do bielo-červeno-zelených vlajok, si padlých vojakov o deviatej hodine uctilo vo všetkých kostoloch kresťanských cirkvi v rámci slávnostných bohoslužieb a potom od desiatej hodiny sa konalo slávnostné zhromaždenie vo veľkej sále Mestskej radnice. Slávnostné odhalenie pamätníka sa uskutočnilo o pol dvanástej na hlavnom námestí Rimavskej Soboty. Ceremóniu v rámci slávnostného programu otvorila miestna mládežnícka a skautská kapela s predstavením náboženskej piesne a následne farári kresťanských cirkví požehnali pamätník. Slávnostný úvodný prejav predniesol Béla Lukács, maďarský kráľovský tajný radca, minister bez rezortu, čestný občan Rimavskej Soboty. Po odznení hymny v podaní rimavskosobotského speváckeho súboru bol v mene Pamätného výboru hrdinov odhalený pomník, ktorý v mene mesta prevzal mešťanosta László Éva. Po položení venca k čerstvo odovzdanému pomníku slávnostný program uzavrel spevácky súbor prednesením piesne „Szózat”. Pamätník postavený pred rímskokatolíckym kostolom a odhalený v rámci pompéznej ceremónie, pôvodne obsahoval aj meno Istvána Horthyho, syna guvernéra Maďarského kráľovstva, ktorý zahynul pri tragickej leteckej havárii. Jeho meno tam bolo napísané ako „prejav úcty” (v skutočnosti však povinne, na základe ustanovenia z roku 1942). Meno bolo z pamätníka odstránené po vzniku Československa v roku 1945. Takisto zmizol aj nápis „A HAZÁÉRT“ (Za vlasť). Rovnako sa stratili aj „večné svietniky” položené na stĺpoch pamätníka.
22. februára 2023 (streda) o 9.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční podujatie „Nebuď drevo“, počas ktorého sa predstaví majster ľudovej umeleckej výroby Pavel Ferdinandy z Revúcej, ktorý porozpráva o výrobe pastierskych palíc, ozembuchov a betlehemských kyjakov. Podujatie je určené školským skupinám i jednotlivcom. Účasť je potrebné nahlásiť vopred, do 20. februára 2023. Stretnutie s Pavlom Ferdinandym sa zopakuje v rovnaký deň o 10.30 hod. Vstupné je 2 eurá.
Stretnutie s majstrom ľudovej umeleckej výroby Pavlom Ferdinandym je sprievodným podujatím k výstave Drevospracujúce remeslá v Gemeri-Malohonte, ktorá bola sprístupnená v októbri minulého roka. Výstava prezentuje remeslá ako je tesárstvo, debnárstvo, kolárstvo, tokárstvo, stolárstvo, rezbárstvo, či košikárstvo prostredníctvom pracovného náradia i samotných remeselných výrobkov.
Pavel Ferdinandy sa od roku 2004 venuje výrobe úžitkových, dekoratívnych, vychádzkových, poľovníckych a pastierskych palíc. Postupne sa začal zaoberať i tvorbou betlehemských kyjakov a ozembuchov. Prvé informácie o spracovávaní dreva a rezbárstve získaval od svojich priateľov, neskôr si vedomosti dopĺňal a rozširoval štúdiom najmä staršej odbornej literatúry. Poznatky o metódach výroby rôznych druhov ľudových umeleckých výrobkov zo samorastov nadobudol konzultáciami s etnografmi a pri návštevách múzeí.
Svoje výrobky Pavel Ferdinandy predstavuje na folklórnych podujatiach v Detve, Myjave, Pribyline a Východnej, ale aj počas rôznych remeselníckych jarmokov, napríklad v Banskej Bystrici, Kežmarku, Leviciach, Nitre, Trnave, či pri rozličných akciách miest a obcí Slovenska. Z jeho výrobkov sa tešia i zákazníci v Kanade, USA, Japonsku, Nemecku, Francúzku, Kuvajte a v ďalších krajinách. Keďže patrí k spolupracovníkom Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), s jeho výrobkami sa môžete stretnúť aj v ich špecializovaných predajniach. Stali sa tiež súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea, či Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku. V roku 2020 udelilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ústredie ľudovej umeleckej výroby Pavlovi Ferdinandymu za výrobu zdobených palíc čestný titul majster ľudovej umeleckej výroby.
Účasť na podujatí môžete nahlásiť na telefónnom čísle 047/5632741, e-mailom: marekova@gmmuzeum.sk alebo osobne v pokladni múzea.